Ako chlapcovi mu zomrela mama, a tak sa musel životom predierať s dvomi súrodencami. Vďaka ctižiadostivosti však dokázal prekonať všetky nástrahy a v roku 1933 vstúpil do rehole dominikánov. Najväčšie problémy mu však prinieslo slúženie omší. Komunisti ho za to poslali na doživotie za mreže, kde strávil 8 rokov. Ešte aj dnes slúži omše a pri živote ho drží ochota pomáhať ľuďom.
Juraj Gabura, ktorý pred pár mesiacmi oslávil 104. narodeniny, je už síce odkázaný na pomoc iných, no vďačne odslúži nejednu svätú omšu. Málokto by pri pohľade na krehkého starčeka s úsmevom na tvári tipoval, koľko hrôzostrašných momentov počas života preskákal.
Matka mu umrela na španielsku chrípku a zostali po nej na svete tri siroty. Pomocnú ruku rodine podala sestra Akvinasovej nebohej mamy na úkor svojej učiteľskej kariéry. „Bolo to pre nich mimoriadne ťažké. Pomáhali aj starí rodičia,“ povedal jeden z rehoľných bratov Dominik Letz (50), ktorý s Akvinasom ešte slúži omše.
Mladosť medzi legendami
Keďže Jurajovi rodičia chceli deťom dožičiť vzdelanie, presťahovali sa z Vrútok do Bratislavy. „V roku 1928 nastúpil na Masarykovo gymnázium v Bratislave, ktoré sa k nemu dodnes hlási ako k svojmu najstaršiemu študentovi,“ povedal s úsmevom brat Dominik.
V roku 1933 potom vstúpil k dominikánom a prijal meno Akvinas. Jeho spolužiakom bol okrem hudobného skladateľa Dezidera Kardoša aj známy československý prezident Gustáv Husák. „Dostal aj prezývku Husákov spolužiak, nie každý sa mohol takým niečím pochváliť,“ dodal brat Dominik.
Ctižiadostivosť mladého Juraja sa prejavila, keď bol ochotný vstávať o dve hodiny skôr, aby pred vyučovaním stihol miništrovať na františkánskej omši v centre mesta.
Život spoza múrov
Keď v roku 1950 komunistický režim nekompromisne zasiahol proti mužským reholiam, mladý kňaz sa musel stiahnuť do úzadia.
To pre neho znamenalo prísny rozsudok - doživotie. „Prihlásil sa sám, aby ochránil ľudí, aj proces s ním sa konal v kinosále v Dolnom Kubíne,“ povedal brat Dominik. Život za mrežami ho nepoznačil, práve naopak. „Väzenie pre neho bolo duchovným cvičením. Vnútorne ho to zocelilo,“ dodal Dominik. Po tom, čo sa vďaka amnestii dostal na slobodu, voľný čas venoval vzdelávaniu iných.
Viedol krúžok, kde tajne učil deti, a to napriek hrozbe ďalšieho väzenia. Hoci je už dlhšie odkázaný na pomoc iných, stále sa venuje blahorečeniu a omšu slúži na posteli. „Je veľmi silný. Dokonca keď mal 100 rokov, chcel si sám oprať a štopkal si ponožky,“ dodal rehoľník.
Miľníky jeho života
1924 - odišiel na faru do Námestova
1928 - nastúpil na Masarykovo gymnázium, kde sa spoznal s Gustávom Husákom
1933 - štúdium v Olomouci
1939 - prvá verejná svätá omša v rodnej Bratislave
1942 - redaktor časopisu Smer
1946 - šéfredaktor
1952 - odsúdený na doživotný trest
1960 - nečakaná amnestia
