Nový Čas sa pozrel na to, ktorí uchádzači sú už potvrdení a ktorí ešte môžu vstúpiť do boja o prezidentské kreslo. Do čela štátu si budú Slováci vyberať nového človeka vo dvoch kolách. Nasledovníka Andreja Kisku (55), ktorý sa už neuchádza o znovuzvolenie, určia v polovici marca v prvom kole, prípadne 30. marca v druhom kole.
„Rozhodnutie o vyhlásení termínov prezidentských volieb je zároveň zverejnené v Zbierke zákonov SR. Návrhy kandidátov bude možné doručovať v termíne do 31. januára 2019 do NR SR v rámci 21-dňovej lehoty,“ povedal Danko, ktorý vyhlásením volieb oficiálne odštartoval aj prezidentskú kampaň. Už teraz sa o post hlavy štátu uchádza viac než desať adeptov, očakáva sa však, že ešte pribudnú ďalší, keďže svojho kandidáta zatiaľ nepotvrdila ani najsilnejšia vládna strana Smer-SD.
Prezidentskí uchádzači sa do súboja môžu prihlásiť najneskôr do konca januára. Právo navrhnúť kandidáta na prezidenta majú poslanci a taktiež aj občania SR. V prípade občianskeho návrhu kandidáta sa podáva formou petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi, ktorí majú právo voliť, do parlamentu. V prípade poslaneckého kandidáta musí návrh svojím podpisom podporiť najmenej 15 zákonodarcov.
„Chcel by som apelovať v prezidentskej kampani na korektnosť, slušnosť a vzájomnú úctu, ja si želám, aby z týchto prezidentských volieb vzišiel človek, ktorý bude národ spájať,“ uviedol šéf parlamentu Andrej Danko. Podľa politológa Tomáša Koziaka môže v tomto čase vstúpiť do boja a zamiešať karty v prezidentskom súboji len populárny človek.
„Musela by to byť mimoriadne známa osobnosť. Pri takomto krátkom čase nie je možné urobiť z človeka, ktorý je málo známy, relevantného prezidentského kandidáta. Andrej Kiska bol tiež síce málo známy, ale jeho kampaň trvala vyše roka. Takže dá sa postaviť aj menej známy kandidát, ale treba na to čas a veľmi dobre urobená kampaň,“ vyhlásil Koziak. Prezidentská kampaň sa končí 48 hodín pred začatím prvého kola volieb.
5 vecí, ktoré rozhodnú o prezidentovi
1. Vyvážená kampaň
Rozhodovať bude nielen výška prostriedkov vynaložených na kampaň, ale aj spôsob jej vedenia. „Môžete dať na kampaň veľké peniaze a napriek tomu môže byť babrácky urobená. Jedno podmieňuje druhé, ale len peniaze nestačia,“ povedal politológ Koziak.
2. Popularita kandidáta
Prezidentské voľby sú menej o ideologických preferenciách, ale skôr o charizme uchádzačov či o riešení problémov. Výrazne to uľahčí prístup ku kampani, ak je už kandidát dostatočne známy.
3. Podpora politických strán
V minulých voľbách vyhral nestranícky kandidát Andrej Kiska. Mal však dlhú a silnú kampaň, aby sa predstavil voličom. Podpora politických strán pomôže aj nerozhodnutým voličom vybrať si svojho favorita.
„Úspech bude závisieť aj od podpory politických strán. Rozhodujúce bude, keď strany a jednotliví kandidáti, ktorí sa nedostali do druhého kola, dajú odporúčanie svojim voličom,“ vyhlásil politický analytik Grigorij Mesežnikov.
4. Volebné debaty
Kandidát by mal vedieť jasne sprostredkovať svoje posolstvo. Preveria ho najmä politické debaty s oponentmi. „Andrej Kiska v minulých voľbách zvládol túto úlohu na výbornú. Hoci bol terčom útokov, nesústredil sa na odhalenie negatív svojich protikandidátov, ale prezentoval svoje vízie. Bola to konštruktívna kampaň,“ vysvetlil Mesežnikov.
5. Efekt druhého kola
Budúci slovenský prezident by mal vedieť spájať ľudí z rôzneho názorového spektra. Vyhrá ten, kto bude vedieť presvedčiť v druhom kole aj sklamaných voličov neúspešných kandidátov z prvého kola. V rozhodujúcej fáze môže vyhrať aj kandidát s ktorým sa pôvodne nerátalo.
Ľavica
Maroš Šefčovič (52)*
Nádejný kandidát za Smer-SD zastáva funkciu podpredsedu v Európskej komisii. Nomináciu neodmietol, no zobral si čas na rozmyslenie.
Eduard Chmelár (47)
Politický a mediálny analytik sa prezentuje ako ľavicový kandidát. Do volieb ide ako občiansky kandidát bez podpory strán.
Andrej Danko (44)*
Šéf parlamentu a koaličnej SNS sa chce uchádzať o priazeň voličov len v prípade, ak sa národniarom nepodarí nájsť vhodného adepta.
Marián Kotleba (41)*
Líder a kandidát extrémistickej parlamentnej strany ĽSNS zavžuje účasť vo voľbách.
Štefan Harabín (61)
Bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu sa uchádza o priazeň protisystémových a nahnevaných voličov.
Liberáli
Robert Mistrík (52)
Slovenský chemik a politik kandiduje na prezidenta s podporou strán SaS a mimoparlamentnej SPOLU.
Zuzana Čaputová (45)
Advokátka a občianska aktivistka, ktorá sa zviditeľnila, keď zastupovaľa občanov v kauze pezinskej skládky. Podporuje ju Progresívne Slovensko.
Pravica
Béla Bugár (60)
Líder strany Most-Híd vstúpil do boja o prezidenstké kreslo ako popredný zástupca maďarskej menšiny na Slovensku.
Veronika Remišová (42)*
Jej meno sa spomína v súvislosti s prezidenstkým uchádzačom opozičnej strany OľaNO. Defi nitívnu odpoveď, či bude kandidovať, chce zverejniť tento týždeň.
Konzervatívni
Milan Krajniak (45)
Konzervatívny poslanec parlamentu má podporu strany Borisa Kollára Sme rodina.
František Mikloško (71)
Kresťanský politik a bývalý poslanec parlamentu už v minulosti viackrát kandidoval za prezidenta.
