Právo na odpoveď zaviedli v roku 2008 počas prvej Ficovej vlády. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Smerácki poslanci Dušan Jarjabek a Miroslav Číž navrhujú novelu tlačového zákona, ktorá by právo na odpoveď vrátila do pôvodného stavu.
„Je to potrebné jednoducho preto, že ten život a tá politická prax ukázali, že politici sú diskriminovaní. V súčasnosti ako keby sa na hociktorého politika pozeralo úplne inak, ako sa pozerá na akéhokoľvek občana. Novinári si napíšu o mne, čo chcú, a ja nemám ani právo, aby som sa mohol ohradiť a odpovedať,“ vysvetlil Jarjabek.
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 až do 4 980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Zmenu zákona podporuje aj koaličný partner Smeru strana Most-Híd. „My sme už dlho hovorili, že vzhľadom na to, čo sa deje, by bolo dobré zaviesť niečo, vďaka čomu by sa človek mohol vyjadriť,“ uviedol líder strany Béla Bugár podľa ktorého politici musia mať právo reagovať na novinové články. Myslí si, že opätovné zavedenie práva na odpoveď aj pre politikov pomôže zlepšiť objektivitu článkov.
