Pripravili sme pre vás výber zaujímavých výskumov akademikov, ktorí pôsobia na pôde slovenských univerzít.
Adam Tomašových (41) - Morské ekosystémy
Výskum prebieha v spolupráci s kolegami z University of Chicago a z Wien Universität a snaží sa rozšifrovať príčiny, ktoré spôsobili degradáciu morských ekosystémov počas dávnych čias, keď bola zem vystavená rýchlym zmenám v podnebí v dôsledku masívnej vulkanickej činnosti, ako aj počas posledných storočí, keď boli ekosystémy porušované ľuďmi.
„Výskum je založený na paleontologických a geochemických analýzach podmorských vrtov odobraných napríklad z kontinentálneho šelfu Kalifornie či z Jadranského mora, ktoré predstavujú niečo ako časový archív,“ povedal Adam Tomašových z Ústavu vied o Zemi zo SAV. Tento „archív“ zaznamenáva, ako sa v čase menilo morské dno a ekosystémy, ktoré ho obývali - usadeniny v spodnej časti vrtov sú najstaršie, pričom usadeniny hore sú najmladšie.
Často sú pomiešané hrabavými organizmami obývajúcimi morské dno, a to je jeden z hlavných problémov pri rekonštrukcii ekosystémov. Môžeme to pripodobniť tomu, akoby sa rozpadla kniha na strany a tie by nemali čísla. Výsledok spolupráce je aj metóda umožňujúca spätné „poskladanie archívu" na základe rádiometrického datovania schránok organizmov, ktoré sa v týchto vrtoch nachádzajú, uzavrel.
Martin Lajoš (51) - Unikátna dlaha
Primár Martin Lajoš pracuje 25 rokov na úrazovej chirurgii. Operácie na traumatológii sú tímová práca a úspech závisí od každého člena. Doktor ako prvý na Slovensku použil pri operácii trieštivej zlomeniny panvy špeciálnu dlahu vyvinutú odborníkmi v Česku. Unikátnosť použitej dlahy spočíva hlavne v pevnosti a v atypickom tvare.
„Implantát je výborný aj u starých ľudí. Keď ho dobre poskladáte, zabezpečí obrovskú pevnosť. Predchádzajúce implantáty takúto pevnosť nezabezpečili. Princíp implantátu je v tom, aby sme dosiahli čo najväčšiu stabilizáciu. Ako to poskladáte, závisí od operatéra. Základom je know-how chirurga, ktorý to musí dobre indikovať, poskladať a implantát správne umiestniť,“ v skratke opísal, ako funguje dlaha.
Ivan Varga (38) - Stavba reprodukčných orgánov
Vedci z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa pod vedením profesora Ivana Vargu zamerali na výskum stavby orgánov ženského pohlavného systému na mikroskopickej úrovni.
Vedci predpokladajú, že mechanizmus zachytenia vajíčka po uvoľnení z vaječníka, ako aj tvorby tekutiny, v ktorej sa uskutočňuje samotné oplodnenie, je regulované práve prostredníctvom týchto málo známych širokých miazgových ciev. Zároveň vypracovali nové hypotézy, ktoré by vysvetlili vznik najčastejších benígnych nádorov svaloviny maternice - myómov. Podľa ich výsledkov za tento proces môžu bunky, ktoré objavili len pred 13 rokmi a nazývajú sa „telocyty“.
„Ak vymiznú zo svaloviny maternice, naruší sa hormonálna regulácia delenia svalových buniek, ako aj novotvorba krvných ciev. Oba faktory sú dôležité pri rozvoji myómov. Končíme s výskumom zameraným na výskyt buniek imunitného systému vo výstelke vajíčkovodov. Tieto bunky môžu byť kľúčové pri potlačení imunitnej odpovede proti spermiám ako cudzím bunkám, ako aj proti samotnému zárodku, ktorý obsahuje polovicu genetického materiálu od otca,“ uviedol Ivan Varga. Tým by mohli vysvetliť doposiaľ neznáme príčiny neplodnosti.
Štefan Tkáč (31) - Viacúčelové turbíny
Predstavil viacúčelovú turbínu na plyn a vodné toky s malým prietokom a veľkým spádom. Inovácia spočíva v tom, že medzi statorom a rotorom nie je pevné spojenie. Turbínu začal navrhovať ako plynovú, neskôr spravil aj jej vodný variant. Výhodou oproti iným je jej veľkosť. Vedec vysvetlil, že energetické straty sú na bežnej úrovni štandardných turbín, no snaží sa to zlepšiť.
Novinku prezentoval aj na výstavách EXPO 2015 v Miláne a v Astane 2017. „Od roku 2012 vznikli ďalšie vývojové varianty, ktoré hľadajú technické riešenie pre rôzne potreby získavania energie z plynu a vody. Aktuálne sa v programe nachádzajú štyri vývojové modely. Najnovšia je Mark IV,“ uviedol vedec z Ústavu pozemného staviteľstva TUKE.
