Zo sveta prídu jeho dve dcéry a spolu s manželkou budú doma pozerať športové prenosy. Aj takto môžu vyzerať Vianoce Antona Siekela (49), prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru, ktorý už teraz vie, že ako hyperaktívny človek nevydrží dlho len tak polihovať.
Pre väčšinu ľudí sa začínajú Vianoce sobotou, 22. decembrom. Budete mať v tomto čase už vyložené nohy a pred sebou perspektívu dlhého voľna?
To ešte nie, ale už budem vo vianočnej atmosfére. Budem mať doma dcéry, ktoré prídu zo sveta, a chcel by som, aby tá atmosféra naozaj bola rodinne-pohodovo-vianočná.
Z ktorých častí sveta prídu?
Obe sú kozmopolitné. Staršia študovala v Amerike a potom sa „vrátila“ do Singapuru, kam sme sa jeden čas chceli presťahovať. Bolo to také jej vysnívané miesto a teraz tam žije a podniká. Mladšia dcéra najskôr študovala v Austrálii a teraz si robí doktorát v Cambridgei.
Typické Vianoce Siekelovcov sú teda na Slovensku, či ich radi slávite aj niekde vo svete?
Sme zvláštna rodina, myslím to v dobrom. Vianoce sme slávili v rôznych častiach sveta, spomínam si na Nový Zéland, kde bolo všetko zavreté a v čínskej reštaurácii sme si kúpili nejaké jedlo. Máme radi tradičné Vianoce so stromčekom, s darčekmi, kapustnicou, ale možno nám až tak nezáleží na mieste, kde ich trávime, skôr je dôležité, s kým. Slovensko je voľbou číslo jeden, no v predchádzajúcich rokoch to nie vždy vyšlo, občas sme sa prispôsobili a boli sme tam, kde to bolo logisticky jednoduchšie.
Pre priemerného Slováka sú Vianoce o polihovaní pred televízorom a prejedaní sa. Vy ako dlho vydržíte bez športu, bez aktivity?
Mám zo seba pocit, že som hyperaktívny a vraví to aj môj ajurvédsky doktor. Viem si však užiť aj leňošenie a samotu - hlavne keď je to spojené s čítaním knihy. Ako dlho? Asi nie dlho... Stále si hľadám nejakú aktivitu, v hlave mi víri množstvo myšlienok, doháňam resty a je jedno, či je Štedrý večer, alebo iný deň.
