Na Spiš sa modrotlač dostala zrejme z Nemecka, s nemeckými remeselníkmi, ale svoje urobili aj kontakty s poľskými majstrami. Tradíciu v regióne založila rodina Tromperovcov, v Poprade-Veľkej mali vyše 300 rokov svoju rodinnú dielňu. Aj v neďalekej Hranovnici bola významná modrotlačiarska dielňa.
Fungovala až do roku 1974, keď jej majster Elemír Montško zomrel. „Najstarším modrotlačovým cechom sa môže pochváliť Levoča. Založili ho v roku 1608 a zastrešoval majstrov z východného a stredného Slovenska,“ tvrdí riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. V týchto dňoch je v Podtatranskom múzeu v Poprade veľká expozícia o histórii modrotlače na Spiši.
Spoločná nominácia
V roku 2015 modrotlač zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v tom roku. V marci 2017 predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska podpísali spoločnú nomináciu. Teraz, 28. novembra, členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO rozhodli, že táto unikátna technika si zaslúži celosvetové uznanie.
„Zápis modrotlače do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je skvelou správou pre Slovensko a ďalšie krajiny v našom regióne, ktoré sa na tomto úspechu podieľali. Modrotlač je vzácnou súčasťou našej ľudovej kultúry a ukážkou remeselnej tvorivosti obyvateľstva,“ reagovala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková.
Je to unikátna technika
Janka Burdová, Ministerstvo kultúry SR
Modrotlač je textilná tlačiarenská technika. Na látku sa nanášajú ručne vyrobené vzory s použitím odolnej pasty, ktorá zabraňuje prenikaniu farieb do štruktúry tkaniva. Tým sa v praxi dosiahne to, že vytlačené vzory zostávajú biele alebo nezafarbené. Následne prebieha farbenie látky pomocou indiga.
6 slovenských prvkov v zozname UNESCO
- Fujara - hudobný nástroj a jeho hudba (2005)
- Terchovská muzika (2013)
- Gajdošská kultúra (2015)
- Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016)
- Horehronský viachlasný spev (2017)
- Modrotlač a jej tradícia (2018)
