„Po vzniku prvej ČSR došlo k prudkému rastu ekonomiky, ktorý vyvrcholil v roku 1929, keď Československo patrilo medzi najvyspelejšie štáty sveta,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš. Dobrý vývoj narušili tridsiate roky a hospodárska kríza. „Svetová depresia spôsobila pokles životnej úrovne, ekonomika sa do roku 1935 prepadla zhruba o pätinu. Predvojnové zbrojenie prispelo k rozmachu priemyslu a zvýšeniu výkonu ekonomiky blízko rekordných predkrízových úrovní. Zo strategických dôvodov sa vtedy podstatne zvýšili investície na Slovensku,“ dodáva Goliaš.
Medzi rozvíjané odvetvia patrili automobilový a textilný priemysel, strojárstvo či sklárstvo. Rast pribrzdila až druhá svetová vojna. Od nástupu komunizmu sme začali zaostávať za Západom. V tom čase sa však uzákonil 8-hodinový pracovný čas, zaviedlo sa sociálne a zdravotné poistenie, ako aj vyučovanie na školách v národných jazykoch.
„Priemysel bol silne zastúpený najmä v Čechách, po vzniku Československa sa začal viac rozvíjať aj na Slovensku. Výrazne vyšší bol podiel poľnohospodárskej výroby na ekonomike, než je dnes, najmä na agrárnom Slovensku. Na Slovensku sa dnes v službách vytvorí vyše 60 % pridanej hodnoty, v priemysle 27 %, v stavebníctve 8 % a len okolo 3 - 4 % v poľnohospodárstve,“ tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Goliaš pripomína, že pád komunizmu spôsobil pokles ekonomiky, ktorá sa na prelome tisícročí a po vstupe do EÚ pozviechala. „Napríklad ekonomika SR dosahovala v roku 1995 len 40 % úrovne EÚ 15, v ČR to bolo 66 %. Vďaka demokratizácii a následným reformám došlo po roku 2000 k prudkému rastu českej a v ešte väčšej miere aj slovenskej ekonomiky, čo sa prejavilo už aj v postupnom dobiehaní vyspelej Európy,“ dodal Goliaš. Valachyová hovorí, že dnes Česko dosahuje v produkcii na hlavu takmer európsky priemer, Slovensko však ešte mierne zaostáva.
