Hneď v prvom zápase ste dali gól do bránky Dubnice. Mali ste pocit, že vyčnievate nad ostatnými hráčmi?
- Vôbec nie. Zápas nás však veľmi nepreveril. Dlhšie sme sa rozbiehali, aj s Karolom Slobodom ešte musím nájsť v o-brannej dvojici spoločnú reč. Predovšetkým ma potešilo, že som si po dlhom čase mohol vychutnať pocit z víťazstva.
Aké je vaše porovnanie hry v NHL a ST Extralige, do ktorej ste sa vrátili po štyroch rokoch?
- Nerád porovnávam, ale v NHL je tempo určite niekoľkonásobne vyššie, súboje sú oveľa tvrdšie. Ale predpokladám, že ma čakajú oveľa ťažšie zápasy, keď nastúpime v prestížnych zápasoch proti silnejším súperom.
Prečo ste sa rozhodli hrať za Slovan? Čo si od toho sľubujete?
- Už predtým som povedal, že som Slovanu vďačný za to, že mi dal šancu chytiť sa v belasom drese, vďaka tomu aj v reprezentácii a neskôr aj v NHL. Teraz chcem, aby som mal z hokeja radosť, aby sme vyhrávali, ukázali čo najkrajší hokej a vyslúžili si potlesk divákov. O nič iné mi nejde.
A peniaze? Dlho ste sa so Slovanom naťahovali o zmluvu?
- Oni povedali nejaký návrh, ja som povedal svoj. Išlo to v pohode. V podstate mám viac peňazí za víťazný zápas, za prehraný skoro nič. Prémie teda dostanem za počet odohraných zápasov a víťazstiev.
Manželka Nina dostala od klubu permanentku na celú sezónu?
- Samozrejme, Maroš Krajči a ľudia zo Slovana sa o mňa super postarali. Nič mi z tejto stránky nechýba.
V Bratislave ste sa v lete presťahovali z Petržalky do bytu bližšie k zimnému štadiónu. Už ste si stihli všetko pozariaďovať?
- Už mi to nepríde ako novinka, ešte vešiame v byte nejaké obrazy, ale inak je už všetko hotové.
V lete ste spomenuli, že ste už rovnako doma na Slovensku ako v Los Angeles. Musíte mať teda zvláštny pocit, že zatiaľ nemáte dôvod vrátiť sa do Kalifornie...
- Leto bolo krásne, ale už som zvyknutý, že sa po štyroch mesiacoch vraciam do Los Angeles. Občas mi to trochu chýba. Mám tam pár dobrých kamarátov, išiel by som sa za nimi pozrieť, aj si zahrať hokej. Naozaj mi je ľúto, že sa NHL nehrá, pretože som v lete zvládol stopercentnú prípravu, ešte lepšiu ako pred rokom. Veril som, že na Svetovom pohári sa to ukáže a postúpime do prvej štvorky.
Máte prehľad, koľko je teraz v Kalifornii stupňov?
- Viem, že je tam stále slniečko, teplota neklesne pod 25 stupňov. Tam je celý rok veľmi príjemne, žiadne extrémy. Aj preto je tam jedno z najdrahších bývaní v Amerike.
Ako ste prežili ťažké dni po neúspechu na Svetovom pohári?
- Spočiatku som si povedal, že nebudem dva-tri týždne hrať. Potom som však začal viac rozmýšľať a zistil som, že neviem, čo by som robil. Na SP sme to pokazili, je to za nami. Bolo krásne, keď sme boli zlatí, strieborní či bronzoví, ale takisto môže prísť aj neúspech. Ak sme sa vedeli ukázať po úspechoch, musíme to urobiť aj po prehre.
Musí to však pre vás byť šok. Minulú sezónu ste odohrali proti najlepším hráčom sveta v luxuse najmodernejších štadiónov. A teraz? Na privítanie súboj s Dubnicou, ktorej hráči sú na hranici amaterizmu a na štadióne, ktorý si v lete sami natierali.
- V Dubnici som hrával extraligu, ale aj prvú ligu za Topoľčany. Kabínu majú pekne urobenú, dosť sa tam zmenilo. Akurát mi bolo trochu zima, to ma prekvapilo. Inak bolo všetko v poriadku, aj diváci celkom fajn. Nie som žiadna fajnovka, ani sa na nikoho nepozerám zhora, ja som v podobných podmienkach vyrastal v Topoľčanoch. Každý si má pamätať, odkiaľ prišiel. Ak tečie teplá voda, mám si kam sadnúť, rozložiť veci a kde hrať, je všetko v poriadku.
