Hoci sa v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) a v Kórejskej republike rozpráva technicky rovnakou rečou, vyše 70 rokov rozdelenia Kórejského polostrova sa podpísalo pod rozdielnosti v slovnej zásobe kórejčiny, najmä čo sa týka výrazov, ktoré sa do nej dostali po roku 1945.
Úsilie o vytvorenie spoločného slovníka prichádza na pozadí troch tohtoročných summitov lídrov oboch krajín a zbližovacieho procesu medzi Pchjongjangom a Soulom, informoval v stredu denník The Guardian.
Najnovší pokus o nadviazanie priateľstva urobil juhokórejský premiér I Nak-jon pri príležitosti 572. výročia vytvorenia kórejského písma známeho ako hangul, ktoré sa používa v Severnej i Južnej Kórei, hoci v KĽDR je nazývané čosongul. "Keď kráľ Sedžong Veľký (v roku 1446) vynašiel hangul, boli sme jedným národom. Studená vojna však rozdelila kórejský kmeň a jeho územie na dve časti. Sedemdesiat rokov vzájomného odlúčenia zmenilo význam a používanie kórejských slov na juhu a na severe," vyhlásil podľa britského média I Nak-jon.
Po rozdelení Kórejského polostrova prijala Kórejská republika množstvo nových slov z angličtiny, zatiaľ čo KĽDR sa naďalej pridržiavala rýdzo kórejských výrazov.
Bývalý juhokórejský prezident Ro Mu-hjon, ktorý presadzoval politiku kontaktov s KĽDR, prvý raz navrhol vytvorenie "veľkého slovníka národného jazyka" v roku 2005. Slovník mal obsahovať približne 330.000 slov. Posledné stretnutie ohľadom tohto projektu sa konalo v roku 2015, o rok neskôr bola iniciatíva oficiálne pozastavená pre zhoršujúce sa vzťahy.
Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie príležitostne zverejňuje zoznamy slov so zámerom oboznámiť obyvateľstvo s odlišnosťami. Ľudia, ktorým sa podarilo utiecť z KĽDR do Južnej Kórey, mávajú často problémy porozumieť tamojším obyvateľom z dôvodu veľkého množstva lexikálnych výpožičiek z angličtiny.
