Telesné pozostatky sopranistky pochovajú v pondelok na cintoríne Sant Andreu v Barcelone po boku jej rodičov. Na smútočnom akte v pohrebnom ústave Les Corts v Barcelone bola prítomná kráľovná Sofia, ako aj predsedovia španielskej a katalánskej vlády Pedro Sánchez a Quim Torra. Zúčastnili sa na ňom i mnohí španielski a katalánski politici, ale i španielsky tenorista José Carreras, spevák Al Bano a vedenie barcelonskej opery Liceu.
Táto scéna, kde Caballé počas svojej kariéry účinkovala najmenej 200-krát, na znak smútku a úcty už v sobotu - v deň jej úmrtia - stiahla všetky vlajky na svojom priečelí na pol žrde a vo vestibule pre fanúšikov pripravila kondolenčnú knihu. Vedenie operného divadla Liceu tiež rozhodlo, že predstavenia opery Puritáni od Vincenza Belliniho počas tejto sezóny venuje pamiatke zosnulej divy. Kráľovské divadlo v Madride, kde Caballé spievala naposledy v roku 2004, jej zasa venoval sobotňajšie predstavenie Faust od Charla Gounoda.
Montserrat Caballé sa stala celosvetovo známou v polovici 60. rokov. Caballéovej soprán bol všeobecne považovaný za jeden z najznámejších operných hlasov v histórii. V roku 1987 sa preslávila aj v oblasti populárnej hudby, keď s britským rockovým spevákom Freddiem Mercurym naspievala dueto Barcelona, ktoré sa neskôr stalo oficiálnou hymnou letných olympijských hier v Barcelone. Spievala aj dve skladby na albume El Greco skladateľa Vangelisa, ktorý je venovaný slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu.
Venovala sa aj rôznym charitatívnym akciám. Patrila medzi veľvyslancov dobrej vôle UNESCO a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. Caballéovej umelecká kariéra trvala viac ako 50 rokov a diva dosiahla počas nej medzinárodné úspechy. Speváčka, občianskym menom María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch, mala so španielskym tenoristom Bernabém Martím, za ktorého sa vydala v roku 1964, dve deti.
