Na zabezpečenie dostatku potravy používali systém zavlažovania a odvodňovania pôdy, ktorý dokázal uživiť milióny ľudí. Vedci z Univerzity Komenského (UK) spolu s medzinárodným tímom odhalili princípy, na ktorých mayské poľnohospodárstvo fungovalo. TASR o tom informovala Lenka Miller z oddelenia vzťahov s verejnosťou UK.
Civilizácia Mayov prekvitala na polostrove Yucatán a okolo neho od roku 1000 pred naším letopočtom do roku 1500 nášho letopočtu. Mayovia sú známi svojím vyspelým písmom, umením, architektúrou, astronómiou a poznatkami v matematike. Mnohé aspekty fungovania tejto spoločnosti však boli neznáme aj preto, že na veľkej časti územia, kde kedysi žili, sa v súčasnosti rozprestiera hustý prales. "V roku 2016 medzinárodný výskumný tím zložený z vedcov z USA, Francúzska a Slovenska začal skúmať prales pomocou leteckého skenovania laserom, ktorý preniká pod nepriepustný pralesný povrch. Na získaných záberoch potom vedci dokázali identifikovať doteraz skryté mestá, paláce, pyramídy a ďalšie archeologicky významné objekty," priblížila Miller.
Na dosiaľ zmapovaných 2144 km štvorcových mayskej rezervácie v Guatemale identifikovali vedci 61 480 starovekých objektov. "Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období v oblasti žilo sedem až 11 miliónov ľudí. Takáto obrovská populácia si vyžadovala intenzívne obrábanie pôdy. Práve skúmanie poľnohospodárskych prvkov tvorilo samostatnú analytickú tému slovenského tímu, ktorý viedol Milan Kováč," uviedla Miller.
Výskum odhalil systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách. "Z územia, ktoré sme samostatne spracovali, sme dokázali definovať až 5112 nových mayských stavieb a okrem nich až 6080 poľnohospodárskych terás. Výsledky, ktoré sme spracovali a následne overili pomocou archeologických vykopávok v teréne, sme dokázali interpretovať v sociálnom a historickom kontexte na expertnej úrovni, pričom tieto výsledky patria k najdôležitejším zložkám celého kolektívneho výskumu, pretože dokazujú sofistikované agrárne systémy," poznamenal Kováč.
Existencia týchto systémov pomáha objasniť vysokú hustotu obyvateľstva v oblasti a podľa vedcov tiež môže pomôcť k pochopeniu tzv. "kolapsu mayskej civilizácie", ktorý prebehol v 9. storočí. Naznačuje environmentálnu zraniteľnosť celého systému – zničenie zavlažovacích a odvodňovacích systémov mohlo viesť k nedostatku potravy, vojnám a následnému zániku.
