Rok neposkytol médiám žiadny rozhovor, ale pre Nový Čas Nedeľa spravil výnimku. Uskutočnil sa však len prostredníctvom mailu a na niektoré otázky, týkajúce sa súkromia, neodpovedal...
Keď sme si dohovárali rozhovor po telefóne, hovorili ste, že dnes už vyzeráte úplne inak ako pred rokom. Áno, niečo sa na vás zmenilo, a nie je to len kratšími vlasmi. Čím to je?
Starnutie prináša slobodu a nadhľad. Užívam si to. Robím len to, za čím si stojím a čo považujem za zmysluplné. Hovorím len to, čo si naozaj myslím, a keď sa mi nechce komunikovať, tak mlčím. Veľa čítam, pohybujem sa v inšpiratívnom filmárskom prostredí, veľa športujem. Starnutie ma baví.
Nedávno ste oslávili 65. narodeniny. Aký máte z toho pocit?
Dobrý. Nemusíte sa už vôbec prispôsobovať. Ak je to nevyhnutné, tak potom minimálne. Byť za každých okolností diplomatom ma dosť unavovalo. Samozrejme, že to má aj svoje nevýhody. Organizmus pomalšie regeneruje, treba mu stále pomáhať všelijakými vitamínmi.
Ak by ste mali bilancovať svoj doterajší život, čo by ste na margo neho povedali?
Snažil som sa robiť vždy všetko najlepšie, ako som len vedel. Ale každý máme nad sebou sklenený strop. Všetci vidíme nad hlavou krásnu hviezdnu oblohu, túžime letieť ku hviezdam, ale ten sklenený strop nás v jeden moment zastaví. Každý máme svoje osobné mantinely, každý na svojej individuálnej úrovni. O mnohom totiž nerozhodujeme my svojou pracovitosťou a disciplínou, ale Boh, ktorý nám nadelil talent a inteligenciu.
