V perejách vládnu s unikátnou zlatou šnúrou od roku 2009, druhých Slovincov zdolali o 0,28 sekundy, tretích Britov o 0,40.
Už v úvodnom dni sa očakávala pre slovenský slalom medaila. V pretekoch tímov sa spoliehalo na singlistov, ktorí svojou jedinečnou zbierkou od roku 2009 sa unikátnym spôsobom zapísali do histórie.
V osvedčenom zložení Michal Martikán, Alexander Slafkovský a Matej Beňuš ukázali svoje umenie aj v Riu medzi 15 štartujúcimi tímami. O konečnom poradí sa rozhodovalo v úplných detailoch, medailisti sa zmestili do nepatrného rozpätia 0,40 s. Na prvom medzičase viedli Slováci o 0,08 sekundy, na druhom už o 2,55 a v ceste na výslnie im nezabránila ani dvojsekundová penalizácia na protiprúdnej bránke číslo 15.
V slovenskom tábore zavládla po pretekoch veľká eufória. Michal Martikán vyzdvihol najmä špecifické podmienky pri každom jednom zlate. "Získať sa nám ho podarilo mnohokrát a vždy to bolo o iných výkonoch a iných chybách. Len jedno zostalo rovnaké, vždy ten fantastický pocit zo zlata."
Alexander Slafkovský hovoril aj o rutine, no v tom pozitívnom slova zmysle. "Je to vždy úžasný zážitok, v tomto je to naozaj rutina. Ku koncu boli trochu možno obavy, ja som ťukol do protiprúdnej bránky, no napriek tomu, aj s dvoma sekundami penalizácie, sa môžeme radovať zo zlata. Sám tomu neverím, je to úžasná séria. Boli sme rýchli, najrýchlejší, od sedmičku po 15-ku sa rozhodovalo, bolo treba sa úplne koncentrovať, my sme išli ako dokonalý balet."
Matej Beňuš spomenul aj menšie zdržanie: "Bolo tam viacero technických náročnejších pasáží, našťastie sme to zvládli. Pred pretekmi sme si trať prešli, vedeli sme, kde sú tie ťažké miesta. Nakoniec nám to až tak nevyšlo, Mišo ma musel čakať na poslednej protiprúdke, inak to bola dobrá jazda. Samozrejme, cítili sme tlak zo série, sme osemkrát zlatí, je to úžasné."
