Poslanecký klub Mosta-Híd tak bude mať 13 členov. Jeho predseda Tibor Bastrnák to nechce komentovať. "Akceptujem to. Pravdepodobne blízka budúcnosť ukáže, prečo sa to takto stalo," uviedol pre TASR.
V marci Lucia Žitňanská oznámila, že na poste šéfky rezortu spravodlivosti nebude pokračovať. Vrátila sa do Národnej rady SR a vstúpila do poslaneckého klubu Mosta-Híd. Žitňanská pôsobila v pozícii ministerky štyri roky, najskôr v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu 2002-2006 ako štátna tajomníčka, neskôr v rokoch 2010-2012 a 2016-2018 ako ministerka.
Počas rokov 2002 až 2006, keď Žitňanská pôsobila ako štátna tajomníčka pod vedením Daniela Lipšica prešli cez ministerstvo viaceré novely, napríklad novela obchodného registra, reštrukturalizácie firiem či zákon o súdoch. Zásadnejšie zmeny prišli po tom, ako Žitňanská prebrala vedenie ministerstva po Štefanovi Harabinovi v roku 2010. Zriadené boli povinné elektronické aukcie v prípade verejných súťaží. Dôležitou súčasťou bolo zavedenie dvoch balíkov sudcovských zákonov, ktoré oslabili čiastočne pozíciu jednotlivých predsedov súdov a zriadili takzvané náhodné prideľovanie prípadov sudcom. Za pozornosť stojí aj novela Trestného zákona či návrh na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR.
Lucia Žitňanská zasadla na ministerské kreslo aj v roku 2016, keď vznikla koalícia Smer-SD, Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, krátko bola súčasťou aj strana Sieť. Ako uviedla Žitňanská, medzi najväčšie úspechy svojho rezortu by zaradila zmeny v exekúciách či zavedenie inštitútu takzvaného osobného bankrotu. V prípade exekučných zmien prešli všetky nové prípady a spisy pod jediný súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici. Novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017. Aj pri osobnom bankrote ubudla byrokracia a posilnila sa pozícia ľudí, ktorí nezvládajú splácať množstvo poplatkov či samotných exekúcií.
