"Slovenská republika a slovenská diplomacia získali uznanie a posilnili si svoj kredit. Nová dynamika v práci OSN sa pretavila do schválenia troch kľúčových reformných iniciatív generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa (reštrukturalizácia piliera mieru a bezpečnosti, reforma rozvojového systému a reforma riadenia organizácie)," uviedol vo svojej správe tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
Lajčák sa podľa neho angažoval ako "pozitívna hnacia sila týchto a ďalších zmien". Rezort v tejto súvislosti poukázal na júlové schválenie návrhu prvej komplexnej medzivládnej dohody o bezpečnej, zákonnej a usporiadanej migrácii, ktorá má byť prijatá v decembri na medzivládnej konferencii v marockom Marrákeši.
Kľúčovou prioritou Lajčáka ako predsedu VZ OSN bolo "oživenie multilateralizmu a posilnenie globálneho poriadku založeného na pravidlách, aby OSN preukázala svoj význam a pridanú hodnotu". "Vo svojej práci aktívne podporoval dialóg a usiloval sa spájať členské štáty OSN s cieľom meniť životy ľudí k lepšiemu," uviedlo MZVaEZ s tým, že zameranie na ľudí - úsilie o mier a dôstojný život pre všetkých na udržateľnej planéte - bolo oficiálnou témou celého 72. zasadnutia VZ OSN.
Lajčák sa prioritne orientoval na úzko prepojené a vzájomne sa ovplyvňujúce otázky zabezpečenia, budovania a udržania mieru a stability, na presadzovanie ľudských práv, financovania udržateľného ekonomického rozvoja, potláčanie hrozieb pre verejné zdravie, budovanie odolnosti voči zmene klímy a otázky vody a vodných zdrojov. V pozadí jeho iniciatív a úsilia bola vždy širšia vízia v oblasti prevencie konfliktov a podpory úlohy žien a mládeže v tomto kontexte.
Počas 12 mesiacov viedol Lajčák ako predseda VZ OSN viac ako 70 zasadnutí tohto orgánu a predniesol takmer 300 prejavov. Absolvoval viac než 440 stretnutí s predstaviteľmi členských štátov OSN (vrátane 26 prezidentov, 16 predsedov vlád, ôsmich podpredsedov vlád a viac ako 90 ministrov a štátnych tajomníkov) a viac ako 80 stretnutí s partnermi OSN, vrátane predstaviteľov iných medzinárodných a regionálnych organizácií a inštitúcií a občianskej spoločnosti. Zorganizoval desať podujatí VZ OSN na vysokej úrovni, poskytol viac ako 60 rozhovorov pre médiá a uskutočnil 20 pracovných ciest do 36 miest v 28 krajinách.
Valné zhromaždenie OSN so sídlom v New Yorku je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom OSN, ktorý združuje všetkých 193 členských štátov OSN, a funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN. Slovenskej republike a slovenskej diplomacii sa tejto cti dostalo po prvýkrát, pripomenulo MZVaEZ.
Funkcia predsedu VZ OSN rotuje každý rok medzi piatimi regionálnymi skupinami členských štátov OSN. Ďalej je na rade región Latinskej Ameriky a Karibiku. Post predsedníčky 73. zasadnutia VZ OSN bude počas nasledujúcich 12 mesiacov vykonávať bývalá ministerka zahraničných vecí Ekvádoru María Fernanda Espinosová-Garcésová.
