Podľa agentúry DPA to pre sobotné vydanie nemeckého spravodajského týždenníka Der Spiegel povedal iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf. "Európania a ďalší signatári musia konať v záujme kompenzácie dôsledkov amerických sankcií," podotkol Zaríf.
Kľúčovú jadrovú dohodu odsúhlasili vo Viedni v roku 2015 Irán a šesť svetových veľmocí a jej cieľom bolo zabrániť Iránu v budovaní jadrovej bomby výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Spojené štáty od zmluvy odstúpili v máji tohto roka a v auguste začali s opätovným uvaľovaním sankcií na Teherán. Ďalšie sankcie zamerané na finančný a energetický sektor krajiny by mali prísť 4. novembra.
"Ropa a banky" boli "lakmusovým testom", podotkol Zaríf. Zároveň varoval, že Teherán by mohol konať, ak "by bola rovnováha medzi dávaním a bratím zničená". Šéf iránskej diplomacie dodal, že to nemusí bezpodmienečne znamenať odstúpenie Iránu od jadrovej dohody. Ďalšou možnosťou by podľa neho bola jej čiastočná alebo zredukovaná implementácia.
Európania sa musia rozhodnúť, či sú pripravení na to, aby po ich slovách nasledovali aj skutky, uviedol ďalej Zaríf, podľa ktorého je otázkou, či sa Európa podvolí americkým požiadavkám. Iránsky minister zahraničných vecí odmietol priame rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pripomína DPA. Zaríf vyhlásil, že Irán bude rozmýšľať o rozhovoroch s USA len v tom prípade, ak sa Washington vráti k jadrovej dohode.
