Zelenú tejto myšlienke už dala Európska komisia (EK) a aj prieskum, ktorý sa robil medzi obyvateľmi starého kontinentu. Podľa informácií Nového Času EK už na budúci týždeň navrhne zjednotenie a prechod na letný čas. Čo to bude znamenať pre bežného človeka?
Bolesti hlavy, nespavosť a nesústredenosť. To pociťujú mnohí Slováci v období, keď sa mení čas. To by už malo byť minulosťou. Nový Čas exkluzívne zistil, že Európska komisia finišuje so svojím návrhom a na budúci týždeň ho zašle do Európskeho parlamentu (EP). „Pôjde o to, aby sa prestal meniť zimný a letný čas a prešlo sa len na jeden, podľa mojich informácií by to mal byť letný,“ povedala europoslankyňa Anna Záborská s tým, že po schválení v Európskom parlamente sa prerokuje návrh v Európskej rade, teda v orgáne, kde má zastúpenie vláda každého štátu.
Teoreticky síce môže nastať situácia, že jednotlivé štáty by chceli ísť podľa iného času a v Poľsku by mohli mať o hodinu viac ako napríklad na Slovensku, politici však veria v dohodu. „Dúfam, že sa všetci zhodneme a po prechodnom období 2 rokov už nebudeme pretáčať ručičky hodiniek,“ dodala Záborská s tým, že predpokladá, že prechodu sa dočkáme v roku 2021. Zmenou totiž musia prejsť aj všetky počítače a softvéry.
Ako to bude so svetlom?
Pre ľudí môže byť síce otázkou, ktorý čas je praktickejší, odborníci však návrh EK s prechodom na letný čas vítajú. Už dávno totiž nie sme krajinou poľnohospodárov a nemusíme vstávať za úsvitu, aby sme šli na pole. „Väčšina populácie je dnes aktívnejšia skôr večer, preto z hľadiska dĺžky trvania svetla je letný čas oveľa výhodnejší,“ povedal klimatológ Pavel Faško.
Čo by sme mohli pociťovať v zime ako negatívum, je to, že slnko by nevychádzalo v čase zimného slnovratu tak ako sme boli zvyknutí. „Svetlo by nebolo o pol ôsmej ráno, ale až o pol deviatej. Ale zase večer by bolo svetlo až do pol šiestej, čo je podľa mňa výhoda,“ dodal Faško. Za zjednotenie času sa v nedávnom prieskume vyjadrilo až 80 % obyvateľov starého kontinentu.
Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Naši poľnohospodári a potravinári zmenu času v rámci ich profesie príliš neriešia. O zvieratá sa musia starať po celý rok, 24 hodín za deň. 7 dní do týždňa. Dojenie alebo kŕmenie je tiež každodennou samozrejmosťou, či je letný, alebo zimný čas.
Zmena je zlá, jeden čas je zdraviu prospešný
Etela Janeková, všeobecná lekárka internistka
Letný čas je úspora energií
Peter Goliáš, ekonóm INEKO
V prípade zrušenia letného času by bola v lete skôr tma a ráno by bolo svetlo v máji až júli už pred štvrtou hodinou. Ráno to z pohľadu spotreby energií nezohráva významnú úlohu, keďže väčšina populácie vstáva aj v lete za vidna. Večer by v prípade zrušenie letného času väčšina populácie fungovala o hodinu dlhšie pri večernom osvetlení, spotreba energie by tak stúpla.
Zaujímavosti o zmene času
25. 3. 2018 došlo k zmene na letný čas posunutím o jednu hodinu dopredu, teda z 2.00 hod. na 3.00 hod.
28. 10. 2018 si hodiny nastavíme o hodinu späť, z 3.00 hod. na 2.00 hod. a prejdeme na zimný čas.
Zaujímavosti o zmene času
- Kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol zrejme Američan Benjamin Franklin v 18. storočí, aby sa ušetrilo na sviečkach.
- 1916 - prvýkrát bol na území Slovenska (vtedy Rakúsko-Uhorska) zavedený letný čas.
- 1979 - zmena na letný čas schválená a kontinuálne trvá doteraz.
- 1999 - prvýkrát sa končil letný čas v októbri, dovtedy to bolo v septembri.
- 2011 - pôvodne dovtedy naplánovala Európska únia koniec letného času, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších 5 rokov.
