Potvrdil to riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko s tým, že od poslednej zverejnenej pozície pri meste Brašov ubehlo už 13 dní. "Po troch dňoch oddychu a doplnení energie bola prvá výzva prelet ponad karpatský oblúk, čo mu trvalo približne dve hodiny. Počas tohto letu sme zaznamenali jeho vystúpanie do nadmorskej výšky až 2320 metrov," konkretizoval Majko.
Dodal, že ďalším miestom až päťdňovej prestávky bola lokalita pri hlavnom meste Rumunska. Nezastavil sa ani v dovolenkovej destinácii Burgas a jeho let smeroval priamo do európskej časti Turecka. Prieliv Bospor zdolal v pondelok (3.9.) okolo poludnia a v tejto chvíli je už na ázijskom kontinente.
"Príbeh Vavrinca - bociana bieleho, sa začal 10. augusta, keď sme ho prijali do rehabilitácie na Správe TANAP. Občania, ktorým nebol ľahostajný osud nelietajúceho bociana pri obci Mlynčeky, nás kontaktovali a my sme sa rozhodli o jeho odchyt a následné ošetrenie," priblížil Majko a dodal, že pracovné meno dostal podľa dňa v kalendári, keď bol nájdený.
Po skontrolovaní zdravotného stavu bolo podľa ochranárov jasné, že išlo o náraz do prekážky, ktorý spôsobil ľahké poranenie krídla, a preto nebol dočasne schopný letu. K úspešnému zotaveniu mu stačil jeden týždeň oddychu a dostatok výdatnej potravy. "Časť slovenskej populácie bocianov už začala svoju jesennú púť do Afriky, a preto bol najvyšší čas Vavrinca vrátiť späť do voľnej prírody. Vďaka podpore elektrární disponujeme solárnymi vysielačkami, a preto sa vyliečený bocian stal súčasťou skúmania migračnej trasy k zimoviskám bocianov z podtatranskej oblasti. Na pomoc pri inštalácii vysielačky sme si prizvali aj zoológa a odborníka na telemetriu Luboša Peškeho z Prahy," doplnil Majko.
Vďaka moderným technológiám tak je možné sledovať Vavrinca niekoľko sezón nepretržite počas jeho migrácie do Afriky, zimovania, a ochranári dúfajú, že aj počas opätovného návratu na Slovensko. "Vďaka telemetrii opäť priblížime priaznivcom živej prírody príbeh jedného bociana s množstvo zaujímavých faktov z jeho života. Let Vavrinca z pohľadu jeho výškovej úrovne môžete sledovať v 3D GPS vizualizácii na internete," upozornil Majko.
Podobným spôsobom, vďaka solárnej vysielačke, už bolo možné v minulosti sledovať pohyb samičky orla krikľavého Aničky. Práve so zisteniami, ktoré odborníkom poskytovala tri roky, v súčasnosti ochranári porovnávajú migračnú trasu bociana Vavrinca. "Anička letela trošku iným spôsobom, bocian letí pomalšie, zastavuje sa častejšie, nemá tak naponáhlo, naopak, orly tiahli rýchlejšie. Ťažko to teraz ešte vyhodnocovať, ale sledujeme to a budeme to následne porovnávať s údajmi od Aničky," uzatvoril riaditeľ Správy TANAP.
