Do parlamentu predložili návrh zákona, ktorým sa má stanovovať minimálna mzda podľa nového mechanizmu.
Podstata ich návrhu stojí na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy a na odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy. "Cieľom predkladaného návrhu je zabezpečiť výrazné zvýšenie reálnych zárobkov nízkopríjmových pracujúcich, pričom ťarchu tohto nárastu by okrem zamestnávateľov niesol na pleciach predovšetkým štát," zdôvodnili v predkladacej správe k návrhu zákona poslanci. Týmto návrhom však podľa ich vyjadrení reagujú aj na "politické divadlo pri rokovaniach o minimálnej mzde, ktorým sa každoročne zaťažuje verejnosť, odbory aj zamestnávatelia".
Naviazanie minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve by podľa nich predstavovalo zvýšenie oproti súčasnému stavu a priblíženie sa k európskemu priemeru. "Súčasná právna úprava umožňuje každoročné vytĺkanie politického kapitálu na tom, ako vláda zvyšuje minimálnu mzdu. Prijatím návrhu zákona by sa naopak zo zvyšovania minimálnej mzdy stal transparentný proces, ktorý bude presne nastavený podľa toho, ako sa darí ekonomike, a nie podľa toho, koľko rokov je do parlamentných volieb," tvrdia poslanci. Okrem toho by vďaka tomuto výpočtu mohli zamestnávatelia predvídať rast mzdových nákladov v budúcich rokoch, ako aj zabezpečiť stabilitu pracovných miest pre nízkopríjmových zamestnancov a trvalý rast ich čistých príjmov.
"Spôsob zvyšovania minimálnej mzdy je potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec," myslia si poslanci. Uviedli, že napríklad pri ohlásenom zvýšení minimálnej mzdy o 40 eur na avizovaných 520 eur by platilo, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 27 eur, ale náklady zamestnávateľa stúpnu až o 54 eur. "Zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, sa polovica ujde vo forme vyššej čistej mzdy zamestnancovi. Druhú polovicu si vezmú finančná správa, sociálna a zdravotná poisťovňa," tvrdia poslanci.
Prijatím ich návrhu by bola v roku 2019 hrubá minimálna mzda 477 eur, čistá minimálna mzda 432 eur a zamestnávatelia by pri minimálnej mzde mali mzdové náklady 645 eur. Oproti tomuto roku by čistá minimálna mzda stúpla o 29 eur. Mzdové náklady zamestnávateľov by však klesli o štyri eurá. "Na porovnanie, prijatím deklarovaného vládneho návrhu by sa v roku 2019 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 520 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 430 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 703 eur," vyčíslili poslanci.
Niekoľko eurové zníženie mzdových nákladov zamestnávateľov na minimálnu mzdu oproti roku 2018 tak podľa Beblavého a Mihála vytvorí zamestnávateľom priestor na poskytovanie vyšších povinných príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu a v noci, respektíve sa vytvorí priestor na reálne poskytovanie trinástych a štrnástych platov počas roka 2019 a nasledujúcich rokov. "Ak predstavitelia vlády opakovane konštatujú, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, je férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou," dodali poslanci.
