"Pomoc od európskych daňových poplatníkov udržuje schopnosť režimu zanedbávať potreby svojich obyvateľov a potláčať zmysluplné politické zmeny", uviedol vo svojom vyhlásení šéf odboru amerického ministerstva zahraničia pre vzťahy s Iránom Brian Hook. Podľa neho rozhodnutie Bruselu "vysiela zlý signál v zlú dobu". Hook dodal, že viac peňazí v rukách iránskeho režimu znamená viac zdrojov na uskutočňovanie vražedných útokov v európskych krajinách.
O pomoci Iránu rozhodla vo štvrtok Európska komisia. Ide o súčasť balíka 50 miliónov eur vyčlenených pre Irán. Irán čelí novým americkým sankciám od začiatku mesiaca a zavedenie ďalších sankcií sa očakáva na jeseň. Je to priamy dôsledok májového rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom z roku 2015.
Irán sa na základe tejto dohody zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie časti sankcií. Trumpovi však vadilo, že dohoda sa nevzťahuje na iránsky programu balistických rakiet či na zapojenie krajiny do vojen v Sýrii a Jemene. K odstúpeniu USA od dohody, ktorú podpísali tiež Británia, Francúzsko, Rusko, Čína a Európska únia, sa už skôr kriticky vyjadrili jej ďalší signatári a EÚ sa usiluje o to, aby zachovala obchod s Iránom. Teherán pohrozil, že odstúpi od dohody, pokiaľ mu prestane prinášať ekonomické výhody plynúce zo zrušenia sankcií.
Z 18 miliónov eur poputuje osem miliónov do iránskeho súkromného sektora, vrátane menších a stredne veľkých podnikov, a tiež do organizácií propagujúcich iránsky obchod. Ďalších osem miliónov je určených na projekty týkajúce sa životného prostredia a dva milióny na boj s drogovou závislosťou.
