Žralok biely, ktorý je za väčšinou útokov na človeka, je nočná mora surferov aj dovolenkárov. Paradoxne pritom sám zvádza boj o prežitie. Je žralok naozaj ľudožravá beštia?
Hovorí sa mu aj žralok ľudožravý. Už len samotná prezývka vzbudzuje hrôzu a rešpekt. Toto pomenovanie sa stalo zaužívaným v 70. rokoch, keď do kín prišiel kultový film Čeľuste. Obrovský biely žralok, ktorý si vyberal svoje obete, narušil pokojný život v prímorskom letovisku Amity. Spielbergov film nakrútený podľa rovnomennej knihy Petra Benchleyho sa stal trhákom, a tak trochu žralokom bielym zavaril…
Čeľuste ich ohrozili
Filmy spôsobili, že ľudia sa báli vkročiť do mora na miestach, kde bol potvrdený ich výskyt. Začal sa hon na žralokov. Sám autor knihy neskôr v rozhovore priznal, že ľutuje hystériu, ktorú knihou spôsobil. „Dnes viem to, čo som nevedel, keď som písal Čeľuste, že neexistuje nič také ako žralok s vyvinutou chuťou na ľudské mäso,” povedal spisovateľ, ktorý zvyšok svojho života venoval ochrane podmorského života. Asi aby uľavil svojmu svedomiu, pretože podľa Simona Thorrolda, vedca z oceánografického inštitútu Woods Hole Čeľuste legitimovali lov žralokov. Ľudia ročne zabijú 50 až 100 miliónov týchto majestátnych tvorov, zatiaľ čo žraloky zabijú sotva desiatku ľudí.
Radšej tulene
Aj dnes, viac ako 40 rokov po premiére filmu, ľudia vnímajú žraloky ako primitívne, agresívne beštie, ktoré nebažia po ničom tak ako po ľudskom mäse.
Áno, pravda je, že tento druh má na svedomí skutočne najviac útokov na človeka. Nevyberá si však svoje obete cielene. Väčšina incidentov je iba omyl či jednoducho zvedavosť žraloka, ktorý sa do človeka zahryzne a nechá ho tak. Mnohí ochranári sa zhodujú, že útoky na ľudí sú vyprovokované úbytkom jeho prirodzenej potravy. Ak by teda naozaj bažil po ľudskom mäse, neroztrhal by človeka na márne kúsky a nedal si ho na večeru? Asi áno, avšak všetky indície napovedajú, že on ľudí jednoducho zožrať nechce. Žralok si oveľa radšej ako na človeku pochutí na tuleňoch, korytnačkách, delfínoch alebo na iných druhoch žralokov…
Ohromná sila
Medzi odborníkmi dlho panoval názor, že žralok útočí na človeka preto, že si ho mýli s tuleňmi. Dnes je známe, že to nie je pravda, pretože lov na tulene a útoky na človeka prebiehajú úplne inak. Plutvonožce loví tak, že sa prudko z hlbín vynorí, zahryzne do tuleňa a spolu s ním sa vynorí nad hladinu. Na človeka neútočí takouto ohromnou silou, ale zväčša ho iba pohryzie a odpláva. Uhryznutie nie je dravé, skôr pôsobí ako identifikácia neznámeho. Odhryznutie končatín, ako vidíme vo filmoch, býva naozaj zriedkavé. V každom prípade aj také obyčajné pohryznutie vie byť poriadne hlboké a spôsobiť človeku fatálnu ujmu. Veď vyhrať nad gigantom dlhým nezriedka aj šesť metrov a ťažkým viac ako dve tony sa nedá... V papuli s ohromným priemerom až jeden meter skrýva 40 - 45 zubov ostrých ako nože, ktoré mu počas života dorastajú. Skutočná sila stlačenia čeľustí žraloka bieleho zostáva veľkým tajomstvom. Výskum z roku 2010 hovorí o sile 18 000 newtonov, teda 1 800 kilogramov, no toto číslo nebolo nikdy vo voľnej prírode potvrdené.
Aj v Jadrane
Pobrežné hliadky sa preto v oblastiach, kde sa tento tvor vyskytuje, majú na pozore. Hneď ako sa na obzore zjaví trčiaca chrbtová kosť, vyháňajú ľudí z vody von. „Veľké biele žraloky trávia väčšinu svojho času v otvorenom oceáne,“ vysvetlila pre agentúru AP Marie Levine, výkonná riaditeľka Výskumného ústavu žralokov a archivárka globálneho zoznamu žraločích útokov.
V oceáne majú dostatok potravy napríklad v podobe tuniakov. Niekedy ich však prenasledovanie koristi zavedie aj k pobrežným oblastiam, nebezpečne blízko k nič netušiacim dovolenkárom. Svoje o tom vedia vo vodách neďaleko juhoafrického Kapského Mesta, kde ich je najviac, no v tomto smere sa nedá zahanbiť ani východné a západné pobrežie USA, juh Austrálie, Havaj, Nový Zéland a mnohé iné lokality.
Ak ste si práve v duchu vydýchli, že v Jadranskom mori vám stretnutie so žralokom nehrozí, nie je to celkom pravda. Je to síce nepravdepodobné, ale nie vylúčené. Svedčia o tom aj údaje Shark Attack Data, podľa ktorých zabili žraloky od roku 1888 v Jadranskom mori 14 ľudí. Posledný smrteľný útok sa stal v roku 1974 neďaleko Omiša, kde biely žralok napadol 21-ročného Nemca.
Skôr vás zabije kokos
Napriek všeobecne zaužívanému názoru sú stretnutia so žralokmi končiace sa smrťou ojedinelé. Podľa štatistík každý rok dôjde celosvetovo približne k 80 útokom na človeka. V priemere ročne zabijú 7-8 ľudí. Aj keď sa tieto čísla môžu zdať vysoké, v porovnaní s inými zabijakmi zvieracej ríše žraloky pôsobia ako mierumilovné tvory. Veď hrochy majú podľa odhadov na svedomí 500 ľudí ročne a krokodíly zabijú až 1 000 ľudí každý rok! Dokonca aj padajúce kokosové orechy zabijú 15-krát viac ľudí ako žraloky.
Čo však urobiť, ak vás žralok predsa len napadne? Odborníci radia opakovane zviera silno udierať do očí a žiaber. „Ako pri všetkých útokoch zvierat, najlepšia rada znie - zamerajte sa na oči. Ak akékoľvek zviera pichnete do oka, prestane s tým, čo práve robí,” povedal pre Smithsonianov inštitút biológ David Schiffman z Miamskej univerzity. Dôležité je tiež neplávať pred ním a neotáčať sa mu chrbtom, ale snažiť sa o očný kontakt.
V skutočnosti, zatiaľ čo nás ovláda panický strach zo žralokov, malo by to byť úplne naopak. Veď ničením prirodzeného životného prostredia, znečisťovaním oceánov, ale aj lovom na mäso, chrupavky či kožu sme ich dohnali na pokraj vyhynutia. Okrem toho vedci zistili, že samotárske žraloky biele sa do párenia nehrnú. Záujem o plodenie potomkov prejavujú samci až okolo 26. roku života a samice až v 33 rokoch, čo je takmer polovica ich života. Pravdepodobne aj tento fakt má za následok, že krásnych bielych žralokov je čoraz menej.
