Súčasťou pietneho miesta je aj kondolenčná kniha, do ktorej môžu napísať odkaz, prejaviť sústrasť či vzdať úctu legendárnemu hokejistovi fanúšikovia, tréneri, hráči, funkcionári a podobne. Kondolenčná kniha bude umiestnená v sídle zväzu do stredy 15. augusta 2018. Informoval o tom SZĽH vo svojej tlačovej správe.
„Slovensko aj svet prišli o obrovskú hokejovú osobnosť a človeka s veľkým srdcom. Určite nás to všetkých zarmútilo, ale na smútok nie je dôvod. Stan Mikita totiž zanechal nezmazateľnú stopu pri rozvoji hokeja vo svete, a tiež nezmazateľnú stopu v histórii slovenského hokeja a patrí mu za to veľká vďaka. ,Stosh', ako ho všetci volali, bol vzorom pre mnohých našich mladých hokejistov. Veľa z nich si splnilo sen hrať v NHL len vďaka tomu, že nasledovali kroky tohto legendárneho hráča. Želám si, aby sa na odkaz Stana Mikitu nikdy nezabudlo a aby si z jeho gentlemanského prístupu k hokeju, ľuďom a životu brali príklad ešte mnohé generácie. Ostane navždy v našich srdciach,“ povedal o Mikitovi prezident SZĽH Martin Kohút.
Smrť Mikitu zasiahla aj autora a projektmanažéra Siene slávy slovenského hokeja Štefana Nižňanského. „S hlbokým žiaľom a ľútosťou som prijal správu o odchode legendárneho hokejistu dobrého človeka, veľkého Slováka Stana Mikitu. Viac ako neuveriteľné štatistiky strelca Blackhawks v drese s číslom 21 i kapitána reprezentácie krajiny javorového lista ma zaujal životný príbeh chudobného ale talentovaného chlapca Stanislava Guotha z Liptova do Kanady. Nielen že sa nestratil „vo veľkom a cudzom svete“, dokázal vyrásť v osobnosť svetového mena. Svojim rozmerom športovca, životosprávou, gentlemanstvom no i huncútstvom a chlapským humorom je vhodným príkladom a pozoruhodným vzorom pre dnešných mladých slovenských hokejistov. V roku 1983 ho (ako prvého Slováka v histórii) uviedli do Hokejovej siene slávy v Toronte. Bolo pochopiteľné, že pri zriadení Siene slávy slovenského hokeja v novembri roku 2002 sme jeho fotografiu i dres inštalovali v expozícii na Bratislavskom hrade na prvý panel. Spomínam si, ako mi ďalší rodák a Stanov súputník - najslávnejší hokejový novinár George Gross – odovzdal list s riadkami od „veľkého Mikitu“ s ospravedlnením, že sa osobne pre zhoršený zdravotný stav nemôže zúčastniť osobne na inauguračnej slávnosti v Bratislave. A tak sme si vtedy spolu s ostatnými deviatimi laureátmi Siene slávy slovenského hokeja aj s jeho rodinou z Liptovského Mikuláša cez televíznu obrazovku zaspomínali a uctili túto legendu slovenského hokeja. Pri smútočnej spomienke na jedného zo stovky najlepších hráčov sveta mi dnes zišla na um myšlienka a zrodilo sa želanie: ak Stanovi Mikitovi postavili v októbri 2011 v Chicagu pred arénou United Center sochu, verím že sa raz obdobnej pocty ujde aj Stankovi Guothovi pred zimným štadiónom na Liptove,“ povedal Nižňanský.
Mikita sa v roku 1980 stal prvým hráčom Blackhawks, ktorého dres (č. 21) vyvesili pod strechu štadióna. O tri roky neskôr ho uviedli do Hokejovej siene slávy, od roku 2002 je aj člen Siene slávy slovenského hokeja. V dvoch za sebou idúcich sezónach (1966/1967, 1967/1968) získal Trofej Arta Rossa, Hartovu trofej aj ocenenie Lady Byng Trophy. V roku 2017 ho zaradili medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL.
