Suma by sa zvýšila na 520 eur zo súčasnej úrovne 480 eur. Podľa rezortu pod vedením Jána Richtera (Smer-SD) to prispeje k rastu životnej úrovne ľudí, a taktiež chce vláda docieliť, aby bolo výhodnejšie pracovať, ako poberať sociálne dávky. Sociálni partneri tento návrh v súčasnosti analyzujú, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR však avizovala, že bude tlačiť ešte na vyšší rast minimálnej mzdy.
KOZ SR chce presadiť minimálnu mzdu vo výške 635 eur. Oproti súčasnosti by mala vzrásť o 130 eur. "Túto výšku navrhujeme aj s ohľadom na to, že sa v nasledujúcom období očakáva pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov a najmä by malo dôjsť k nárastu cien, najmä potravín. Tento návrh minimálnej mzdy je teda suma vo výške 60 % predpokladanej priemernej mzdy v národnom hospodárstve na rok 2019," uviedla hovorkyňa odborárov Martina Nemethová. Podľa KOZ SR toto zvýšenie zabezpečí plnenie odporúčania Európskeho výboru sociálnych práv. "Návrh ministerstva práce pre nás nie je dostatočný a pokúsime sa presadiť ďalšie zvýšenie," doplnila Nemethová.
Iný pohľad na zvyšovanie však majú zástupcovia zamestnávateľov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR uviedla, že návrh rezortu práce vyhodnocuje, pričom o výške minimálneho zárobku bola pripravená rokovať, ale len za predpokladu, že sa budú rešpektovať reálne ekonomické a sociálne ukazovatele a zákonom dané kritériá. Zástupcovia zamestnávateľov preto naďalej trvajú na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. "Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Taktiež by sme sa vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov, ktorí zvyšovaním minimálnej mzdy naháňajú politické preferencie," priblížila hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková.
Rovnaký postoj má aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá tiež volá po stanovení vzorca. "Máme záujem o zriadenie zákonného mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy, čo znamená, že v prípade nedohody by bola minimálna mzda valorizovaná na základe zákonom stanoveného vzorca, ktorého parametre by odrážali aktuálny vývoj ekonomiky," doplnil tajomník RÚZ Martin Hošták. Dodal, že RÚZ ide o to, aby sa téma minimálnej mzdy odpolitizovala tak, aby už nebola predmetom "lacného populizmu niektorých politikov alebo odborárov".
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa rezortu prispieva aj k ekonomickému rastu krajiny. "V prognózach i Národná banka Slovenska konštatuje, že rast disponibilného príjmu podporuje zvyšovanie dynamiky spotreby, pričom v posledných rokoch domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu hrubého domáceho produktu (HDP)," doplnil Stuška. Podľa ministerstva to znamená, že ak budú ľudia zarábať viac, stúpne napr. dopyt po miestnych službách a tovaroch, čo významne stabilizuje zamestnanosť. "Navyše, bez väčšej kúpyschopnosti domácností, od ktorej závisí dopyt po základných produktoch, službách a remeslách, môžu mať logicky zároveň problém prežiť aj mnohí živnostníci, či drobné firmy na Slovensku," tvrdí Stuška.
Návrhom rezortu práce sa bude 20. augusta zaoberať tripartita. Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov sa totiž ani tento rok na výške minimálnej mzdy nedohodli. Naopak, zamestnávatelia volajú po ustanovení vzorca, na základe ktorého by sa minimálna mzda každoročne zvyšovala, odborári idú však tlačiť ešte na výraznejšie zvýšenie.
