Vedci na to upozornili v pondelok, pričom uviedli, že príčina tohto javu je neznáma. Informoval o tom v utorok portál sciencepost.fr. Pôvodne na tomto odľahlom ostrove medzi Afrikou a Antarktídou žili asi dva milióny týchto približne meter vysokých vtákov neschopných lietať. Posledné snímky zhotovené pomocou družíc a vrtuľníkov však svedčia o tom, že ich populácia klesla na asi 200 000 jedincov, uvádza sa v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Antarctic Science.
Vedci si túto záhadu nevedia vysvetliť o to viac, že na susedných ostrovoch úbytok tučniakov kráľovských nepozorovali. Ich kolónia na ostrove Ile de la Possession má stabilizovaný počet jedincov od 60. rokov 20. storočia a na ostrovoch Marion a Kergueleny sa ich stavy dokonca zvýšili. Vedci preto špekulujú, že úbytok tučniakov na ostrove Ile aux Cochons nateraz nesúvisí s klimatickými zmenami a prípadným nedostatkom potravy, ale má možno skôr lokálnu príčinu.
Francúzsky ekológ Henri Weimerskirch z Centra biologických štúdií v meste Chizé však v dávnejšie publikovanej štúdii vypracovanej spolu s kolegami upozornil, že zmena klímy, ak bude pokračovať vo svojej súčasnej trajektórii, pravdepodobne spôsobí, že Crozetove ostrovy - súostrovie, kam patrí aj Ile aux Cochons - bude do polovice 21. storočia pre tučniakov kráľovských neobývateľné. Podobná kritická situácia nastala v roku 1997, keď sa vplyvom fenoménu El Niňo zahriala južná časť Indického oceánu natoľko, že boli odtiaľ na juh vytlačené ryby a chobotnice, od ktorých tučniaky kráľovské závisia. Ich potrava sa tak pre ne stala nedostupnou, keďže miesta jej výskytu boli pre nich z ostrova nedosiahnuteľné.
Vedci sa zamýšľajú aj nad možnosťou, či tučniaky na Ile aux Cochons nezačali migrovať - napriek tomu, že tieto vtáky sú známe tým, že majú tendenciu zostávať na mieste, kde sa vyliahli a kde došlo k ich prvej reprodukcii. Vedci síce zaznamenali v blízkosti pobrežia menšiu kolóniu, tá je však príliš málo početná, aby vysvetlila taký veľký úbytok tučniakov na ostrove. Ako príčinu úbytku vedci zvažujú vplyv inváznych druhov živočíchov - potkanov, myší alebo mačiek, ktoré si našli cestu na ostrov, či možnú nákazu vtáčou cholerou, ktorá postihla morské vtáky na neďalekých ostrovov Marion a Amsterdam. Možnou príčinou je aj zamorenie ostrova kliešťami. Podľa vedcov by kliešťami prenášaná choroba a úhyn takého veľkého počtu vtákov bol bezprecedentný; je však známe, že práve kliešte eliminujú veľký počet tučniakov kráľovských.
Vedci boli na ostrove Ile aux Cochons naposledy v roku 1982. Autori vo svojej štúdii píšu, že na zistenie príčin záhadného zmenšenia tamojšej kolónie tučniakov by bolo vhodné vyslať na ostrov opäť vedeckú expedíciu. Nové zistenia vedcov môžu viesť k prehodnoteniu stupňa ochrany tučniakov kráľovských, ktoré doteraz nepatrili k najviac ohrozeným živočíchom.
Tučniaky kráľovské sú druhým najväčším druhom tučniakov po tučniakoch cisárskych. Vyznačujú sa tým, že si nestavajú hniezdo, ale vajce po jeho znesení nosia na nohách pokrytých chlopňou brušnej kože. Rodičia sa pri sedení na vajci striedajú. Existujú dva poddruhy tučniakov kráľovských: Aptenodytes patagonica patagonicus obýva Falklandské ostrovy a ostrov Južná Georgia, zatiaľ čo Aptenodytes patagonica halli sídli v najjužnejších oblastiach Indického oceánu a južného Pacifiku.
