Podľa predbežných odhadov lesníkov sa len v oblasti Tatranskej Javoriny vyšplhajú na približne 700.000 eur. "Aj keď sa v súčasnosti hovorí o mimoriadnych zrážkach v oblasti Tatranskej Javoriny, zatiaľ neprekonali tie z roku 2008. Už teraz je jasné, že škody po prívalových dažďoch, budú podstatne vyššie ako pred desiatimi rokmi," konštatoval riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného (ŠL TANAP) parku Pavol Fabian.
Najkritickejšia situácia je v oblasti Tatranskej Javoriny, najväčšie škody sú v Javorovej doline a Zadných Meďodoloch. Práve v týchto lokalitách sa výmera odumretých porastov v bezzásahovej zóne za posledných desať rokov zväčšila na 70 percent, čo podľa Fabiana veľmi negatívne vplýva na ich retenčnú schopnosť. "Situácia, ktorá teraz nastala, je jasným dôkazom toho, že tatranské lesy nedokážu zadržiavať vodu v takej miere ako kedysi," zhodnotil.
S podobnými problémami podľa neho zápasí aj susedná Bielovodská dolina. Podľa odhadov lesníkov sa v bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny nachádza viac ako 250.000 odumretých stromov, ktoré sú aj v okolí vodných tokov Javorinka a Biela voda. "Z dôvodu veľkoplošného rozpadu vysokohorských lesných porastov, ktoré ničí lykožrút, dochádza v oblasti Tatranskej Javoriny taktiež k početným výskytom erózií či zosuvom. Zabúdať netreba ani na zvýšené riziko požiarov či pádu suchých stromov, ktoré môžu ohroziť životy turistov," upozornil riaditeľ ŠL TANAP.
Škody však lesníci hlásia aj v Tichej a Kôprovej doliny, kde takisto platí bezzásahový režim. Všetko sú to podľa Fabiana územia, kde lesníci nemohli spracovať kalamitu. "Teraz sa ukázalo, aký dôležitý je zdravý a predovšetkým živý les. O našej pravde sa, žiaľ, v týchto dňoch presviedčame aj priamo v teréne," doplnil Fabian.
Štátna ochrany prírody (ŠOP) SR trvá na tom, že spájať bezzásahové zóny s povodňou vo Vysokých Tatrách je irelevantné a tvrdí, že to vylučuje samotný charakter bezzásahových zón v národnom parku, ale aj rozloženie tokov, na ktorých bola vyhlásená povodňová aktivita. "V súčasnosti má TANAP v bezzásahovej zóne približne 40 percent územia a dominantnú časť tvoria skaly a kosodrevina. Diskusia o vodozádržnej funkcii tohto územia v súvislosti s obhospodarovaním lesa mi teda príde irelevantná," konštatoval riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko. Podľa neho, pri takom množstve zrážok aké padli najmä nad hornou hranicou lesa, je obviňovanie bezzáhových zón absolútne nezmyselné a problém treba vidieť v zmene klímy.
Viaceré lesnícke organizácie dlhodobo upozorňujú na problémy bezzásahových území. Platí to nielen vo vzťahu k spracovaniu vetrových či lykožrútových kalamít, ale i vodnému režimu. "Ochranármi vynútené plošné odumieranie horských lesov a znemožnenie starostlivosti o vodné toky v tomto území prináša v čase povodní smutné výsledky vo forme obrovských škôd nielen na prírodnom prostredí, ale priamo ohrozuje aj ľudské životy a spôsobuje značné materiálne škody," uzatvára riaditeľ ŠL TANAP.
Podľa ŠOP spojitosť medzi povodňami a bezzásahovými zónami v žiadnom prípade nepotvrdzujú ani toky, na ktorých bol nedávno vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. "Z celkových šiestich tokov Osturniansky a Frankovský potok ani nepretekajú bezzásahovým územím, Studený potok a Potok Biela pramenia v bezzásahovej lokalite a prechádzajú na územie s bežným hospodárením a len Javorinka a Biela voda v nadpolovičnej časti svojho toku pretekajú bezzásahovým územím. Aj tie však pramenia nad hornou hranicou lesa," vysvetľuje Majko.
Dodal, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina. "Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Podpisuje sa to aj pod skutočnosť, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samy obnovujú, na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať," uzatvára Majko.
