Prezident SR Andrej Kiska to skonštatoval po ukončení prvého kola rokovaní dvojdňového summitu Aliancie. Prezident priznal, že pred summitom boli obavy z toho, aká bude nálada a pracovná atmosféra rokovaní, avšak prvá časť aj napriek signálom o určitých rozporoch medzi spojencami potvrdila túžbu po jednote a solidarite. "Nikto nespochybnil tieto základné slová," spresnil Kiska.
Vysvetlil, že ďalším posolstvom bolo to, že spojencov spájajú spoločné hodnoty a ak ich dokážeme zdieľať, tak ich dokážeme spoločne aj brániť. Uviedol, že jeden z prvých prejavov mal americký prezident Donald Trump, ktorý zdôraznil, že jeho rodičia pochádzajú z Európy a že urobí všetko pre jednotu Aliancie a pre obranu mieru v Európe a vo svete.
"Trump sa dotkol aj výšky nákladov, ktoré dávajú krajiny na obranu, a vyčítal viacerým členom, že nedostatočne plnia svoje záväzky. Vyjadril prianie, aby tieto výdavky boli vyššie," opísal situáciu Kiska. Podľa jeho slov sa o tomto návrhu veľa hovorilo a on vo svojom prejave zdôraznil, že je hrdý na to, že prišiel s jasným prísľubom slovenskej vlády o zvyšovaní výdavkov na obranu.
"Keď som pred štyrmi rokmi nastupoval ako prezident, tak náš rozpočet sa hýbal mierne pod jedným percentom (hrubého domáceho produktu - HDP). Od začiatku som opakoval, že sme do Aliancie vstúpili s jasným záväzkom, ktorý musíme aj splniť. Ak sú všetci za jedného, tak aj jeden musí byť za všetkých," vysvetlil prezident. Spresnil, že viacero spojencov predstavilo podobné záväzky a pre SR to v konkrétnej rovine znamená dve percentá HDP na obranu v roku 2024 a 1,6 percenta HDP v roku 2020.
Kiska upozornil, že samotná debata o vyšších výdavkoch na obranu nestačí, ak obyvatelia nebudú mať pocit bezpečia. Upozornil, že pobaltské krajiny sa oprávnene pýtajú, či ich NATO skutočne ubráni, ak sa Rusko rozhodne pre kroky ako na Ukrajine či v Gruzínsku. "Zdôraznil som, že Aliancia musí jasne ukázať, že dokáže rýchlo a operatívne reagovať premiestňovaním vojsk, ak to dokáže Rusko," uviedol Kiska.
