Vitálna žena síce pracuje ako výpravkyňa na miestnej železničnej stanici, no keď má voľno, sadne za krosná s ľanom a začne tkať. Používa pri tom vlastnoručne vypestovaný ľan a sníva o malej dielničke, v ktorej by sa mohla naplno oddať remeslu.
Usmievavá Ľubka sa tkaniu priučila od svojej mamy, čím nadviazala na starú rodinnú tradíciu. „Na toto musí človek dozrieť a prehodnotiť svoj život. Aj keď som mame už v detstve pomáhala so snovaním či navíjaním nití na krosná, toto remeslo mi najviac prirástlo k srdcu pred 14 rokmi,“ vysvetľuje železničiarka, ktorej s tkaním pomáha aj priateľ Martin.
Milované krosná od starkej preniesla do rodnej Kotošky, kde po večeroch tká. „Chcela som si vyskúšať rôzne veci a aj materiál. Tkala som z konope, priadze, vlny, ľanu, bavlny a aj z chemlonu. Najviac mi však učaroval ľan,“ ozrejmuje remeselníčka. Dodáva, že sa s ním síce pracuje ťažšie, no námaha sa vracia v kvalite výrobkov.
Ľubomíra používa ručne spriadaný ľan, ktorý si sama pestuje. „Semiačka mi zohnala kamarátka až v Anglicku, tu som si zasiala a už ôsmy rok mám krásne políčko,“ vysvetlila výpravkyňa. Jej výrobky zdobia tradičné vzory, ktoré občas spája s modernejšími prvkami.
Za unikátny dizajn získala na celoslovenskej súťaži textilnej tvorby amatérov dva roky po sebe prvú cenu v bytových doplnkoch. „Hoci je toto remeslo staré, technika je stále tá istá. Dá sa pekne využiť vlastná tvorivosť. Robím to srdiečkom,“ uviedla Ľubka, ktorá postup tradičného spôsobu spracovania ľanu pretavila aj do autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Na nej ukazuje, ako sa z malého ľanového semiačka stane finálny produkt. Najprv sa zaseje, potom sa pozbiera a následne spracuje na kúdeľ, ktorý sa prenesie na krosná a tam sa k slovu prihlási jej tvorivý duch. Popri tkaní však sníva o vlastnej dielničke, v ktorej by mala krosná aj výstavu.
Ako si sama pripravujem ľan
4-niťové krosná
- Vek: 100 rokov
- Hmotnosť: 50 kg
- 30 m osnovy
