Ani jedno, ani druhé ich však nedokáže zachrániť, keď sa zmätené dostanú na plytčinu. Čo sa to deje s dokonalou navigáciou gigantov, ktoré dokážu preplávať tisícky kilometrov bez zablúdenia a zrazu z ničoho nič zamieria v ústrety istej smrti na plytčinu?
Napriek tomu, že dávni predkovia dnešných veľrýb behali po súši, dnes tam rozhodne nepatria. Síce ako cicavce dýchajú pľúcami kyslík, celý svoj život prispôsobili životu pod hladinou. No svoj koniec, paradoxne, často nachádzajú na pobrežiach. Viaceré krajiny ako Nový Zéland či Indonézia čelia vyplavovaniu veľrýb na plytčiny.
Na súši ich telesná konštrukcia pod vplyvom gravitácie nedokáže udržať svoj tvar a premení sa na masu hmoty, ktorá tlačí na pľúca, a zvieratá sa začnú dusiť. Bez vody sa rýchlo prehrejú a slnko a sucho poškodzujú ich jemnú pokožku. Preto veľryby nevydržia bez pomoci na súši viac ako pár hodín. Záchranári, ale aj mnohé dobrovoľnícke zoskupenia vyplavené veľryby polievajú vodou, zakrývajú mokrou textíliou, ktorá odráža slnečné lúče, a snažia sa im pomôcť, ako sa len dá. Nie vždy sa im však podarí odtiahnuť niekoľkotonový kolos nazad do vody včas...
Záhadné uviaznutia
Niektoré jedince, ktoré vyplaví voda, sú už mŕtve, alebo sú zranené či choré. Jednoducho sú príliš slabé na to, aby sa ubránili unášajúcim prúdom. Prečo sa však zvyšné zdravé veľryby bezhlavo vrhajú v ústrety smrteľnej pasci na plytčine? Nad tým si morskí biológovia lámu hlavy už desiatky rokov a zatiaľ neprišli na jednoznačný dôvod tejto ekologickej záhady. Príčin môže byť hneď niekoľko, od živelných katastrof po ľudský faktor. Veľryby a delfíny používajú na navigáciu v nekonečných oceánoch echolokáciu - teda schopnosť orientácie v priestore vysielaním a zachytávaním spätne odrazeného ultrazvuku. Ak sa na morskom dne vyskytne nejaká prekážka, ktorá triešti echolokačné vlny, môže ich to popliesť.
Súdržné tvory
Niekedy na pobrežiach nekončí iba jedna veľryba, ale celé skupiny. Dôvodom môžu byť vzťahy medzi jedincami, ktorí sa jednoducho neopustia, ani keď ide o život, ale aj dôvera k vedúcemu jedincovi. Ak je líder zmätený alebo chorý a z tohto dôvodu mieri do plytčín, ostatní ho nasledujú. „Ak kľúčový člen skupiny zomiera, zvyšné sa môžu vyplaviť na pobrežie s ním pre silné sociálne väzby medzi jedincami,“ myslí si známy morský biológ a ochranár Ír Simon Berrow.
Vyplavovanie veľrýb, nech sa zdá akokoľvek kruté, tu však bolo od nepamäti. Dnes sa na tento záhadný environmentálny jav upriamuje oveľa viac pozornosti. Každý rok sa na brehy morí vyplaví približne 1 000 až 2 000 týchto zvierat. Môže sa nám to zdať veľa, no v skutočnosti toto číslo predstavuje iba zrnko v piesku oproti celkovej veľkosti populácie. Podľa mnohých odborníkov to teda pre veľrybí druh ako taký nepredstavuje významné nebezpečenstvo.
Čo mätie navigáciu veľrýb?
- Živelné katastrofy ako podmorské erupcie, masívne cyklóny, zemetrasenia
- Zmeny v magnetickom poli Zeme
- Extrémne výkonné vojenské radary, pred ktorých hlukom sa snažia veľryby utiecť
- Abnormality na morskom dne
- Extrémne rozdiely vo výške hladiny prílivu a odlivu
- Globálne otepľovanie
- Znečistenie oceánov
