Odborníci sa zhodujú, že objav je významným krokom v hľadaní minulého či súčasného života na Marse, hoci ho zatiaľ nedokazuje. Nález organických látok, ktoré sú považované za stavebné kamene života, je totiž možné vysvetliť geologickými procesmi.
"Pravdepodobnosť, že sa v priebehu budúcich misií nájdu známky dávneho života, ak tam život bol, sa tým zvýšila," uviedol Ashwin Vasavada z Laboratória prúdového pohonu (JPL) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Vo štvrtok zverejnený nález organických látok nie je prvý, ktorý bol na Marse urobený, je ale najstarší. Vozidlo NASA organické stopy obsahujúce uhlík našlo v skalnom podloží starom 3,5 miliardy rokov, konkrétne v Galeovom kráteri. Predpokladá sa, že práve tam bolo kedysi plytké jazero. Aparát Curiosity tiež zistil, že v priebehu času sa zvyšoval a znižoval obsah metánu v atmosfére. Vedci nevylučujú, že zmeny hodnôt mali biologický zdroj, potvrdiť to ale nemôžu. Väčšina metánu v atmosfére Zeme pochádza z rastlinného a živočíšneho života, poznamenala agentúra AP.
V reakcii na nádejný nález vedci hovoria o tom, že na zistenie, či organizmy, napríklad vo forme baktérií, na Marse v minulosti skutočne žili, je nutné vyslať na planétu ešte lepšie robotické zariadenie. Ako najlepšiu možnosť potom zmieňujú dopravenie vzoriek priamo na Zemi. Vozidlo pristálo na Marse vo veľkom Galeovom kráteri v blízkosti rovníka v roku 2012. Ide o prvú astrobiologickú misiu NASA od 70. rokov, kedy Spojené štáty vyslali do kozmu sondy Viking.
