Z pohľadu zrážok sa držal v celkovom hodnotení v priemerných ročných hodnotách. V klimatickom zhodnotení minulého roka to konštatovali odborníci Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
V roku 2017 sme zaznamenali päť výraznejších vĺn horúčav, a to predovšetkým v druhej polovici júna a na prelome júla a augusta 2017," uviedli klimatológovia. "K pozoruhodným poveternostným a klimatickým anomáliám patril studený až veľmi studený január 2017 (piaty najchladnejší aspoň od roku 1961), taktiež druhý najteplejší marec v období od roku 1951," dodali.
Zdôraznili i mimoriadne vlhký apríl a september minulého roka. "Práve september spolu s nasledujúcimi mesiacmi podstatne zvrátil nepriaznivú bilanciu atmosférických zrážok a na západnom Slovensku aj rozvoj závažného sucha," upozornili. V okolí Bratislavy však i tak zaznamenali vôbec najdlhšie suché obdobie od roku 1981, pričom dosahovalo aj najvýraznejšiu mieru deficitu vlahy akumulovaného počas celého trvania.
Hoci sa dni s prudkým až búrlivým vetrom na Slovensku vyskytovali najmä v druhom polroku 2017, už na začiatku minulého roka zaznamenali rekordnú hodnotu rýchlosti vetra. "Na horách, na meteorologickej stanici Lomnický štít, dosiahol 24. februára vietor v nárazoch rýchlosť 222 km/h, čo je absolútny rekord maximálnej rýchlosti vetra aspoň od začiatku meraní v roku 1951," uviedli odborníci SHMÚ.
Prvá búrka v roku 2017 bola 6. marca na východe Slovenska v okolí Košíc, Michaloviec a Slavošoviec, posledná sa zapísala do štatistík roku 2017 v noci z 28. na 29. decembra, keď ju zaznamenali na viacerých miestach – v Bratislave, Komárne, ale i na Kráľovej holi. Búrková sezóna sa naplno rozvinula na konci jari a potom hlavne v lete. "Pozoruhodný bol aj pomerne vysoký počet prípadov, kedy búrky mali charakter tzv. supercel, najmä na východnom Slovensku," dodali klimatológovia.
