Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by malo dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa MF výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli, ako jediný subjekt na trhu, dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu, či kúpu nehnuteľnosti. Po novom by sa poskytnutie štátnej prémie malo viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely.
Nízka efektivita štátnej podpory sa prejavuje aj v percentuálnej výške štátnej prémie. Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Výška štátnej prémie sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona. Ten však hovorí, že nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí byť 5 %, čo je 10-násobne viac.
Rezort financií preto navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Zároveň mierne nahor upravuje maximálnu sumu štátnej prémie, a to na 70 eur z doterajších 66,39 eura ročne. "Je to snaha urobiť z produktu, ktorý má skoro 20 rokov niečo, čo viac zodpovedá dnešnej dobe," zhodnotil zmeny Kažimír. Na návrhu pracoval jeho rezort aj s predstaviteľmi stavebných sporiteľní viac ako rok a vníma to tak, že nakoniec dospeli ku konsenzu.
Pripomenul, že na podporu stavebného sporenia idú každý rok desiatky miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov. "Myslím si, že máme právo do toho po rokoch niečo povedať. Teraz je na tých, ktorí tieto služby poskytujú, ten produkt upraviť, prispôsobiť a robiť atraktívny aj v roku 2019," doplnil Kažimír.
Štátna prémia sa síce zvýši, no po novom dôjde k zúženiu okruhu poberateľov podpory na plnoleté osoby s nižšími príjmami. Podľa rezortu financií sa tak zvýši jej adresnosť. Štátnu prémiu bude môcť získať len stavebný sporiteľ, ktorý dovŕšil 18 rokov a ktorého priemerný mesačný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a ďalší príbuzní. K obmedzeniu podpory pre neplnoletých, ako sa o tom pôvodne uvažovalo, nakoniec nedôjde. "Tu sme zmenili postoj. Deti nebudú mať limitované žiadne podmienky. Ak sa rodičia rozhodnú založiť im (stavebné) sporenie, deti budú mať nárok na prémiu bez ohľadu na príjem rodičov," priblížil po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Tretím z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je podľa ministerstva aj jej nízka efektivita, čo sa prejavuje i nízkym objemom zvýhodnených stavebných úverov. Naopak, dochádza k výraznému rastu novoposkytnutých medziúverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Súčasný stav umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Dlhodobé sporenie by pritom malo byť hlavným zmyslom prémiového sporenia na stavebné účely.
MF SR chce demotivovať od poberania komerčného medziúveru, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa - fyzickú osobu počas čerpania a splácania takéhoto medziúveru. "Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver," očakáva ministerstvo.
