Jeho zverenci ho nakoniec už bez neho vo finále vyhrali. Kombináciu údajného usvedčenia z krádeže alkoholu v hotelových chladničkách a nepredĺženia zmluvy so zväzom riešil radikálne – odchodom od mužstva.
Päť dní nato ukončil svoj život pod kolesami vlaku neďaleko Břeclavi. O dôvodoch, ktoré ho viedli k tomuto strašnému kroku, sa vo futbalovom hnutí len špekuluje. Bol za tým alkohol? Pocit verejnej hanby z toho, že vypláva všetko na povrch? Alebo fakt, že by sa za pár dní stal nezamestnaným? Už sa to nikto nedozvie.
Už nik nevysvetlí, čo sa dialo v duši nebohého Malatinského v posledných dňoch jeho života. Akými problémami si prešiel a prečo sa rozhodol pre takúto cestu. Športový psychológ Peter Kuračka pre Nový Čas zdôraznil, že „šport je výkonová oblasť, takže športovci aj tréneri sú vystavení väčšiemu psychickému tlaku. Existuje tam riziko vzniku rôznych psychických problémov.“
Tie sa časom hromadia a ukladajú. Podľa psychiatrov môže byť dôvodom na samovraždu čokoľvek. Človek vraj môže žiť v chronickej depresii, až nastane udalosť, po ktorej sa rozhodne. Tréner Milan Lešický tvrdí, že Malatinský bol senzitívny typ človeka. „Všetko na neho príliš vplývalo. Aj výsledky, aj jeho pôsobenie v slovenskej reprezentácii. Bol veľmi precitlivený.“
Syn (tréner) o rok prežil svojho otca (funkcionára). Bývalý sekretár ligovej komisie zväzu a technický vedúci mužstva do 21 rokov zomrel tiež mladý. V roku 1995, keď mal iba 47. Len deň po príchode z kvalifikačného zápasu ME v Poľsku ho pri jazde na bicykli zradilo srdce.
Termín pohrebu zatiaľ nie je známy. Keďže Malatinský zomrel v zahraničí, rodina zosnulého musí čakať na vydanie potrebných papierových formalít zo susedného Česka.
Kuračka: Depresie môžu viesť k samovraždám
„Depresie sú jednou z príčin, ktoré môžu viesť až k snahe siahnuť si na vlastný život. Samotná depresia máva viac príčin a zdrojov. Vznik depresie ovplyvňujú fyzické aj psychické faktory. Väčšinou existujú nejaké spúšťače, ktoré prispejú k jej rozvinutiu. Môže to byť významná životná zmena, problémy v súkromí, v profesionálnej oblasti alebo dlhodobý nadmerný stres. V športe to môže byť napr. ukončenie kariéry, vážnejšie zranenie alebo dlhodobý pokles výkonnosti,“ tvrdí športový psychológ Peter Kuračka.
