Pri výrobe nielen klasicky zdobených, ale i plnených slivkovým lekvárom, balení či predaji jej pomáha mama, deti, manžel i kamarátka. "Medovníčky ma naučila zdobiť moja mamka, ona to už dávno robila a aj teraz mi sem-tam príde pomôcť. Boli sme dve dcéry, takže obe nás to naučila. Už ako sme chodili do školy, postupne sme sa učili zdobiť medovníčky a keď sme už boli dospelé, obidve sme si založili živnosť a vlastne sa tým živíme," spomenula Čerteková.
Ľudová umelkyňa pripravuje medovníky podľa špeciálneho receptu. "Je to rodinný recept po mamke a je tajomstvom. Recept na polevu nie je taký tajný, na jedno bielko ide približne deväť polievkových lyžíc preosiateho práškového cukru, to sa spolu vyšľahá. Množstvo cukru sa odvíja od veľkosti vajíčka, keď je menšie, ide menej cukru, keď je väčšie, tak viac. Nepridávam ani vodu, ani citrón," priblížila.
Na zdobenie medovníkov treba mať podľa Čertekovej cit, ale asi najviac je však potrebná trpezlivosť. "Nie je to až také namáhavé, kým sa to však človek učí, je to ťažké," podotkla.
Špecialitou medovnikárky sú medovníčky s lekvárom, ktoré začala robiť tiež jej mama. "Sú to kolieska alebo srdiečka, v strede je domáci slivkový lekvár a navrchu ich zdobíme mandľou, orechmi či lieskovcami. Potom máme ešte medové chrústiky, tie sú z celozrnnej ražnej múky, sú zdravšie. Robíme medovníčky aj zo špaldovej múky, o tie je tiež veľký záujem," doplnila Čerteková.
Pri pečení medovníkov jej podľa nej pomáha kamarátka, pri balení, predávaní a zásobovaní je jej veľkým pomocníkom manžel a tri deti, dcéra a dvaja synovia. "Občas mi príde pomôcť aj mamka so zdobením, síce už menej, lebo má už vyše 70 rokov. Moja dcéra medovníky aj zdobí, robí aj medovníkové torty, ktoré sú jej špecialitou," ozrejmila.
Medovníčky z Nitrianskych Sučian môžu ľudia nájsť najmä na jarmokoch, kam ich chodia Čertekovci predávať skoro počas celého roka. Dostali sa však i do ďalekého sveta. "Do Japonska, Austrálie, Ameriky, do Anglicka to nosia ženy deťom, keď idú na návštevu. Ale dostali sa i do Kórey. To sme boli akurát v skanzene v Martine a prišla jedna Kórejčanka, že by chcela napísať srdiečko, ale po kórejsky. Napísala mi to na papierik a postupne s tými háčikmi, kvačkami som sa to snažila prepísať. Keď to bolo zle, tak ma opravila, lebo keď je tam háčik trošku inak, tak to už znamená niečo iné. Nakoniec som to však napísala. Aký tam bol nápis? Manžel mi radí, že ľúbim ťa," dodala medovnikárka.
