Aktivovanie tzv. blokujúceho nariadenia je súčasťou opatrení zameraných na záchranu iránskej jadrovej dohody z roku 2015 po tom, čo americký prezident Donald Trump začiatkom mája oznámil, že USA od nej odstupujú a zároveň obnovia sankcie voči Iránu i spoločnostiam, ktoré v tejto krajine podnikajú.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že "kým Iránci budú rešpektovať svoje záväzky, EÚ sa bude, samozrejme, držať dohody, ktorej bola tvorcom". Juncker pritom varoval, že rozhodnutie USA o obnovení sankcií "nezostane bez účinku" na európske firmy.
Blokujúce nariadenie je postup aplikovaný Úniou už v roku 1996, keď USA sprísnili sankcie voči Kube. Vtedy EÚ odsúhlasila normu, ktorá umožňovala neuznávať a nevykonávať so sankciami súvisiace rozsudky amerických súdov a nerešpektovať požiadavky vyplývajúce z vtedajších sankcií vrátane dožiadania zo strany amerických súdov.
Cieľom Európskej komisie teraz je, aby ňou prijaté opatrenie začalo platiť pred tým, ako USA 6. augusta spustia prvú vlnu svojich sankcií voči Iránu.
K jadrovej dohode dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že Teherán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040. EÚ dúfa, že ak dokáže Teheránu zabezpečiť zachovanie ekonomických výhod, bude táto islamská republika dohodu aj po oznámení USA naďalej dodržiavať.
