O menách väčšina strán diskutuje, niektoré už rozhodli a kandidáta predstavia čoskoro. TASR to povedali predstavitelia spomínaných strán. Prezidentské voľby budú na jar 2019.
"Sme rodina postaví vlastného kandidáta, už ho máme a predstavíme ho v máji," povedal pre TASR líder hnutia Boris Kollár, meno neprezradil. V júni by sa mohli objaviť mená, o ktorých hovorí Most-Híd. Bude mať totiž stranícky snem, kde podľa predsedu poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibora Bastrnáka budú už otvorene o tejto téme hovoriť. "Postupne sa zužuje menný zoznam možných kandidátov," uviedol pre TASR Bastrnák.
V súčasnosti podľa jeho slov prebiehajú okresné konferencie, z ktorých môžu prichádzať návrhy. Bastrnák nepovedal, či na júnovom sneme padne rozhodnutie a strana kandidáta predstaví, ale vylúčiť sa to podľa neho celkom nedá. Už pred časom sa spomínalo, že by kandidovať mohol predseda Béla Bugár. Bastrnák o menách nehovorí.
Podobne je na tom SNS. O kandidátovi národniari diskutujú, ale mená nespomínajú. "Diskutujeme o tom, kto by mohol byť vhodný kandidát," povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Šéf národniarov Andrej Danko neraz povedal, že by za kandidáta chcel ženu. Aj podľa Bernaťáka by to bolo dobré.
SaS a OĽaNO čakajú na rozhodnutie súčasného prezidenta Andreja Kisku. Ten zatiaľ nepovedal, či o palác opäť zabojuje. Vyjadrí sa do septembra. OĽaNO je pripravené na dve varianty, ale nemieni čakať do septembra. "Oznámime to pred letom," povedal pre TASR líder OĽaNO Igor Matovič. Mená naďalej neprezrádza, opakuje, že hnutie má troch možných kvalitných kandidátov.
SaS predpokladá, že Kiska oznámi rozhodnutie skôr ako v septembri. "Čakáme na rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku, sme pripravení podporiť dobrého kandidáta," uviedol pre TASR podpredseda SaS Ľubomír Galko. Liberáli sú podľa jeho slov pripravení na možnosť, že Kiska kandidovať nebude. O menách Galko hovoriť nechce. Už pred časom sa však objavilo meno možného kandidáta SaS, ktorým by mal byť vedec Robert Mistrík.
Diskusie prebiehajú aj v Smere-SD, ale mená podľa podpredsedu Juraja Blanára nepadajú. Pred časom sa ako kandidáti Smeru-SD spomínali podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
Šefčovič naznačil, že svoju úlohu vidí skôr v snahe zvýšiť volebnú účasť na ďalších eurovoľbách, aby nesilneli extrémistické a protieurópske strany. Lajčák kandidatúru odmietol. O post hlavy štátu nebude bojovať ani predseda strany a expremiér Robert Fico. Kandidatúru nezvažuje ani súčasný premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).
Prezidentské voľby budú na jar 2019. Súčasný prezident Kiska ešte nepovedal, či sa pokúsi obhájiť svoj post. Záujem o palác už prejavili Radovan Znášik, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník a politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár. Predbežný záujem mal deklarovať aj sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. O post sa hlásil aj finančník Imrich Béreš, ale z jeho vyjadrení vyplýva, že napokon zrejme kandidovať nebude.
