Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
06.05.2018, 00:05 | Správy | Domáce správy

Skládky sú najväčší hriech proti prírode: Slovensko patrí v spracovaní odpadov medzi najhoršie krajiny EÚ

Voda v PET fľašiach, salámy v obaloch, keksíky vo fóliách. Tak vyzerá doba plastová, ktorá sužuje našu planétu.

Fotogaléria
13
fotiek v galérii

Do umelej hmoty je v dnešnej dobe zabalených až 90 % toho, čo si v obchodoch kúpime, no iba malé percento z toho sa recykluje. Preto plast končí v moriach, riekach a na skládkach. Umelá hmota však nie je jediný problém odpadového hospodárstva. Čaká nás život na smetisku?

Keď sa povie „problém s odpadom“, väčšine možno zídu na um tony plastu v oceánoch a moriach, alebo dokonca v korytách našich riek. Takéto hrôzostrašné výjavy sú čoraz častejšie. Nielenže milióny plastových fliaš, ktoré končia v prírode, vyzerajú otrasne, tento jav naozaj ohrozuje zraniteľný ekosystém. Štúdie ukázali, že ak bude vo vode končiť naďalej toľko plastov ako doteraz, do roku 2050 ich tam bude viac ako rýb!

Plasty predstavujú zo všetkých odpadov ten najväčší problém, no sú len špička ľadovca. Problematická je celá likvidácia odpadov. Zatiaľ čo niektoré krajiny v tomto smere napredujú a podarilo sa im znížiť, alebo úplne odstrániť skládkovanie odpadu, Slovensko sa pýši neslávnym prvenstvom. Zo všetkých krajín Európskej únie u nás stále končí na skládkach najviac odpadu. Horšie je na tom už len Malta. Únii sme sa zaviazali, že do roku 2030 to zmeníme. Preto sme sa vydali do Košíc za odborníkom na odpadové hospodárstvo a riaditeľom firmy Kosit Mariánom Christenkom, aby nám prezradil, či sa nám to podarí a čo pre to treba urobiť.

 

ZÁŤAŽ: Skládky ohrozujú nielen spodnú vodu, ale nebezpečný metán, ktorý sa tu tvorí, zohrieva atmosféru. Otvoriť galériu

Radšej páliť

V druhom najväčšom slovenskom meste sa nachádza jedna z dvoch spaľovní komunálneho odpadu, ktorú v republike máme. „Druhá spaľovňa je v Bratislave. Pre porovnanie - v Česku majú takéto spaľovne štyri, Rakúšania asi 12 a v Nemecku ich funguje 164,” začína svoje rozprávanie Christenko a berie nás do útrob spaľovne. Tá má okrem likvidácie odpadu aj druhotnú funkciu - vytvára energiu, ktorá sa pretavuje do elektriny a tepla. „Bratislavská spaľovňa vyrába iba elektrinu, my aj teplo, ktorým zásobujeme košickú mestskú časť Nad jazerom, čo je zhruba 2 400 domácností. Elektrinu vyrábame pre 19 200 domácností. ”

Obe slovenské spaľovne vznikli ešte začiatkom 90. rokov a za posledné takmer tri desaťročia k ním žiadna nepribudla, a to aj napriek tomu, že práve spaľovanie odpadu je jedna z najefektívnejších ciest v boji s odpadom. „Celá Škandinávia funguje na spaľovni odpadu, dokonca sú tak ďaleko, že už nemajú čo páliť a skupujú odpady z iných krajín, napríklad z Talianska, kde spaľovne z hľadiska vykurovania nemajú až taký zmysel,” hovorí. Výkupná cena tony odpadu zo zahraničia sa na Slovensku pohybuje v priemere okolo 100 eur.

Prečo sa v našej krajine spaľuje tak málo? Odpoveď je jednoduchá. „Pre obce a mestá je výhodnejšie dať odpad na skládku. Je to lacnejšie. Za tonu odpadu, ktorý skončí v spaľovni, platí Bratislava 80 eur a Košice 72 eur. Na porovnanie, tonu odpadu uložíte na skládku za 30 eur a zaplatíte 5-eurový poplatok, ktorý ide do kasy mesta ako kompenzácia, že vo svojom katastri skládku trpí. V Rakúsku je takýto poplatok okolo 80 eur, a keď k tomu pripočítate náš poplatok za tonu odpadu, čiže 30 eur, skončíte na 110 eurách. To už je o 30 eur drahšie, ako keby ste ho dali spáliť,” vysvetľuje Christenko, podľa ktorého jediné riešenie je zvýšiť smiešne poplatky za skládkovanie. „Ministerstvo životného prostredia avizovalo, že chce tieto poplatky zvyšovať. Ak by skládkovanie nebolo pre každého najlacnejšia alternatíva, určite by sa našli investori, ktorí by tu postavili nové spaľovne,” myslí si. Ideálna predstava podľa Christenka je, že by v roku 2030 iba 10 % odpadu končilo na skládkach, 65 % by sa vďaka separovaniu recyklovalo a zvyšok by sa spálil.

 

Zakopaný poklad

V košickej spaľovni skončí ročne zhruba 135-tisíc ton odpadu a z toho viac ako 15-tisíc ton predstavujú druhotné suroviny, ktoré potom ďalej predávajú. „Ide o papier, sklo, plasty a kovy. Asi 2-3% odpadu, ktorý sa nedá ani spáliť a ani predať, putuje vo finále na skládku,” vysvetľuje nám riaditeľ počas toho, ako vchádzame do maličkej miestnosti. Keď sa pozrieme pred seba, za sklom vidíme obrovský bazén plný odpadkov.

„Tomuto hovoríme bunker, je to pohotovostná zásoba odpadu pre spaľovňu. Jeho kapacita je 4 000 ton. Pomerne veľkú časť komunálneho odpadu predstavujú ropné produkty - sú horľavé. Výhrevnosť takéhoto zmesového odpadu je 9 20 gigajoulov na tonu. Pre porovnanie, hnedé uhlie má výhrevnosť 11 18 gigajoulov na tonu. To znamená, že toto, čo tu vidíte, je kvalitatívne na úrovni hnedého uhlia.” Prečo si teda ničíme planétu ťažbou uhlia, ropy či plynu, keď môžeme na kúrenie či elektrinu spotrebovať odpad? „Je to paradox, pretože nielenže sa snažíme zo zeme vyťažiť čo najviac uhlia, ale pritom si výborné palivo v podobe odpadu zakopávame do zeme. Tiež sa pýtame ministerstva životného prostredia, prečo to tak je…”

 

Teplo a elektrina

Z bunkru odpad putuje do násypníkov pre dva obrovské kotly – v jednom sa vyrába teplo, v druhom elektrina. Odpad, ktorý vidíme v bunkri, sa už neseparuje, pretože je ekonomickejšie ho rovno spáliť. „Ak by ľudia viac separovali, v komunálnom odpade, ktorý spaľujeme, by sa nachádzalo oveľa menej plastov.”

Na Slovensku sme však v tomto smere stále za opicami. Separujeme iba 15 % odpadu, čo je takmer najmenej z EÚ, ale aj do domáceho odpadu hádžeme, čo nám príde pod ruky. „Ľudia, bohužiaľ, nahádžu do komunálneho odpadu všetko možné. Napríklad pred dvoma týždňami nám explodovalo niečo v kotle a pravdepodobne išlo o plynovú bombu, ktorú niekto hodil do komunálneho odpadu. Minule naši kolegovia našli na kontajneri položenú tašku s nábojmi z nejakého samopalu...” krúti hlavou Christenko.

 

BODVA: Takto hrozne vyzerá riečka na východe Slovenska každý rok. Zaplaví ju plast. Otvoriť galériu

Nebezpečné skládky

V hale je riadne horúco. Nakúkame do maličkého okienka niekoľkoposchodového obrovského kotla. Vidíme, ako sa v ňom pomaličky vďaka motorovým valcom odpad posúva a horí takmer do tla. „Zvyškový produkt je škvara. Tá sa ochladí, magnetickým separátorom sa z nej vyberú kusy železa, ktoré nezhoreli. Škvaru predávame stavebnej spoločnosti, ktorá ju mieša so stavebnou suťou a vo finále končí na výstavbe diaľnic. Železo tiež predáme, aj keď pod cenu, lebo je po spaľovaní znečistené. Využijeme všetko okrem popolčeka, ktorý tvorí asi 3 až 4 % a ten potom takisto putuje na skládku.”

Samozrejme, ak sa niečo páli, produkuje to splodiny, ktoré sú nebezpečné. Spaľovanie odpadov preto podlieha zo všetkých výrobcov energie najprísnejšej emisnej kontrole. „Čistenie spalín je z celých prevádzkových nákladov spaľovne najdrahšie. Len investícia do zariadenia pre jeden kotol predstavuje zhruba 10 miliónov eur. Emisie držíme v zákonnom limite, niekde dokonca iba na 10 až 20 % z povolenej hranice, čiže máme ešte veľkú rezervu.”

Christenko upozorňuje, že oveľa nebezpečnejší ako spaliny je metán, ktorý vzniká na skládkach odpadu. „Práve preto EÚ tlačí na obmedzenie skládkovania. Produkcia metánu je jeden z najzávažnejších dopadov skládok na životné prostredie. V komunálnom odpade na skládkach prebieha proces fermentácie - hnitia biozložky. Uvoľňuje sa skládkový plyn - teda metán a oxid uhličitý. Niektoré štúdie hovoria, že na globálne otepľovanie má metán 25 72-násobne väčší vplyv ako CO2. Až 80 - 90 % metánu sa uvoľní už počas prvých 10 dní a potom to na skládke hnije ďalších 30 rokov.”

 

Najhoršie plasty

Prechádzame okolo obrovských zariadení, ktoré čistia spaliny, smerom ku betónovým ohrádkam s odpadmi. V jednej je nadrozmerný odpad, v ďalšej komunálny a v ďalšej sa nachádzajú duny z plastov, ktorý Košičania vytriedili. Čo sa s ním deje? „Predávame ho spoločnosti, ktorá z neho vyrába regranulát, ktorý opätovne použijú vo výrobnom procese. To znamená, že z PET fliaš budú opäť PET fľaše. Ešte predtým však treba plast vytriediť podľa farby. Vidíte tu v blokoch nachystané petky biele, zelené, červené, potom ostatné farebné plasty a obaly z drogistického tovaru. Všetko sa dá opätovne využiť.“

Žijeme v dobe, keď je každý jeden produkt balený zvlášť. Riešením by podľa odborníka bolo napríklad nekupovať si balené, ale krájané salámy. Každý človek môže začať od seba. Ak by sa ľudia stali uvedomelejšími a odpad naozaj svedomito separovali, dá sa naozaj zrecyklovať všetok plast? „Závisí to od toho, z čoho a ako bude vyrobený. Sú dve možnosti. Buď sa budú vyrábať obaly z biodegradovateľných materiálov, ktoré sa rozložia. To je nákladnejšia cesta. Druhý spôsob je prechod z lineárnej ekonomiky na obehovú. Lineárna znamená kúp, spotrebuj, vyhoď a obehová nezahoď, ale vráť tomu, čo ti to predal a ten to zrecykluje.“

Plast sa však nedá donekonečna recyklovať, pretože stratí svoje vlastnosti. Potom putuje na skládku či do spaľovne. Oveľa lepším obalom je hliník. „Stále hovorím, že by sa mali zakázať všetky PET fľaše a všetky tetrapaky a všetko by sa malo predávať iba v hliníkových nádobách. Plechovky, či už kovové alebo hliníkové, sú skvelá komodita, ktorá sa dá recyklovať donekonečna,“ radí na záver odborník. 

 

SKLÁDKOVANIE

VÝHODY:
nízke prevádzkové náklady
• dostupnosť
využitie metánu (na niektorých skládkach)

NEVÝHODY:
nebezpečný skládkový plyn
náročnosť na priestor
• nebezpečenstvo kontaminácie spodných vôd

 

SPAĽOVANIE

VÝHODY:
• redukcia odpadu
• znižuje skládkovanie
• výroba energie

NEVÝHODY:
• vyššie náklady
• málo spaľovní
• nedôvera občanov

BUNKER: Operátorka v košickej spaľovni obrovskou lyžicou naberá odpad a hádže ho do hrdla kotla. Otvoriť galériu
Bunker
Zdroj: anc

1. Operátorka v košickej spaľovni obrovskou lyžicou naberá odpad a hádže ho do hrdla kotla.

 

O POSCHODIE NIŽŠIE: Cez hrdlo (sivo-červené) putuje odpad priamo do kotla. Otvoriť galériu

2.  Cez hrdlo (sivo-červené) putuje odpad priamo do kotla.

 

KOTOL: Za žltými zábradliami sa nachádza obrovský, niekoľkoposchodový kotol. Otvoriť galériu
Kotol
Zdroj: anc

3. Za žltými zábradliami sa nachádza obrovský, niekoľkoposchodový kotol.

 

HORÍ: V kotle sa spaľuje odpad pri teplote 1 000 °C. Teplo vytvára paru, ktorá sa mení na elektrinu. Otvoriť galériu
Horí
Zdroj: anc

4. V kotle sa spaľuje odpad pri teplote 1 000 °C. Teplo vytvára paru, ktorá sa mení na elektrinu.

 

CHLADENIE: Finálnym produktom horenia je škvara, ktorá z kotla padá do ochladzovacej komory. Otvoriť galériu
Chladenie
Zdroj: anc

5. Finálnym produktom horenia je škvara, ktorá z kotla padá do ochladzovacej komory.

 

ŠKVAROVISKO: Zberňa vychladnutej škvary. Využíva sa na stavebné účely. Otvoriť galériu
Škvarkovisko
Zdroj: anc

6. Zberňa vychladnutej škvary. Využíva sa na stavebné účely.

 

ČISTENIE: Spaliny sa čistia v niekoľkých fázach, posledná je fi lter pevných častíc. Otvoriť galériu
Čistenie
Zdroj: anc

7. Spaliny sa čistia v niekoľkých fázach, posledná je fi lter pevných častíc.

 

 

 

Kde končí náš odpad Otvoriť galériu

PAPIER

• papier je možné recyklovať 5-krát

tvorí asi 20 % odpadu

• na Slovensku vyprodukujeme 850-tis. ton ročne

recykláciou 100 ton papiera sa zachráni cca 1 hektár 100-roč­ného lesa

• z recyklovaného papiera sa vyrábajú napríklad zošity

 

SKLO 

• je hygienické, ekologicky významné a 100 % recyklovateľné

tvorí 12 % hmotnosti komunálneho odpadu

• obaly zo skla možno opätovne použiť 15 – 75-krát

• tavením stráca svoje vlastnosti iba minimálne

 

PLASTY

• každú minútu ľudia vo svete kúpia milión plastových fliaš

• najhoršie recyklovateľný materiál, ktorý najviac zaťažuje životné prostredie

• rozklad PET fľaše trvá 400 rokov

• v roku 2050 bude v mori viac plastu ako rýb

pravidelní konzumenti morských rýb zjedia za rok 11 000 malých čiastočiek plastu

 

KOVY

• plechovky sa u nás väčšinou hádžu do plastového odpadu

• zo 670 vyzbieraných hliníkových plechoviek može byť jeden bicykel

• recyklácia hliníkových plechoviek spotrebuje o 95 % menej energie než ich výroba z primárnych surovín

ak plechovku vytriedime, môže sa vrátiť do obehu už o 60 dní bez straty kvality

 

 

Diskusia / 0
Autor: Kristína Štúriková
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania... Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov .

Súvisiace články:
Odporúčame z TIVI.sk
Súvisiace články:
Odporúčame z TIVI.sk
Vysielače pre piatu generáciu bezdrôtových systémov.
Sieť 5G realitou aj na Slovensku: Do konca roka by ňou mohlo byť pokryté jedno veľké mesto
Lak na nechty
Foto
Hygienici varujú pred nebezpečnou kozmetikou: Pozor na tieto parfumy a lak na nechty
Primátor mesta Rajec Milan Lipka
Primátor Rajca dostal obálku s bielym práškom: Štyria ľudia sú v karanténe
Predseda BSK Juraj Droba
Bratislavský samosprávny kraj zrušil dotácie pre kultúru, šport či cestovný ruch: Droba hovorí o vojnovom stave
Vrak lode Hableány.
Tragická zrážka lodí na Dunaji: V Budapešti postavia pomník obetiam
Podnikateľ skončil vo väzbe za znečisťovanie pôdy.
Podnikateľ mal v okolí Levoče odpadmi znečisťovať pôdu: Skončil vo väzbe
Ruský prezident Vladimir Putin.
Moskva upravila počty úmrtí na COVID-19 za apríl: Zarážajúce zistenie
Peter Cehlárik to bude mať v Bostone nesmierne ťažké.
Cehlárik mieri do Európy, záujem o útočníka majú Švajčiari
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník počas mimoriadneho rokovania Rady Rozhlasu a televízie Slovenska
Rezník odvolal šéfku televízneho spravodajstva: Z televízie odchádzajú aj ďalší zamestnanci
(ilustračné foto).
Český bezdomovec kradol sladkosti počas núdzového stavu: Súd ho poslal za mreže
Dva útoky šelmy v okolí Ružomberka
Foto
Spoveď dvoch mužov, ktorých napadol medveď pri Ružomberku: Mysleli sme si, že to neprežijeme!
Generál Alexander Nejedlý pôsobí u hasičov už 35 rokov.
Nejedlý končí ako zástupca ministerstva vnútra v Česku, jeho pozíciu zrušili