Bežkyňa na lyžiach Barbora Havlíčková vyrazila po dlhej zime za teplom a na kapverdskom ostrove Sal poriadne nasala slniečka. Po návrate mala tvár rozpálenú do červena.
Akoby si chcela vynahradiť krutý studený vietor v kórejskom Pchjongčchangu. Na kapverdských ostrovoch sa Barbora Havlíčková vyšantila na ostrom slniečku. "Blonďavý rak," smiala sa po návrate. "Bola som na posezónnom odpočinku na dovolenke na Kapverdách s babičkou. Babička nie je blonďavá, ale vyzerá dosť podobne ..."
Havlíčková ešte na jeseň o účasti na olympiáde len snívala. Potom ale vyhrala preteky juniorského Opa Cupu vo Švajčiarsku, na majstrovstvách republiky dospelých vyhrala dva dištančné preteky a zrazu bola v nominácii na ZOH. Po sezóne, v ktorej nazbierala tiež štvrté a piate miesto na juniorských majstrovstvách sveta, sa odmenila výletom na Kapverdské ostrovy.
"Týždeň mi stačil, dlhšie ma to nebaví. Mne by stačili aj štyri dni, ale to človek strávi viac dní v lietadle," vysvetľuje Havlíčková. Súostrovie v Atlantiku je známym rajom surfistov, takže, rovnako ako v Kórei, si aj tam Havlíčková užila veterného počasia.
"Fúka tam veľa, je to trošku mätúce. Človeku nie je horúco, ale je tam iná teplota ako tu," líči Havlíčková. "Je celkom zaujímavé sledovať, ako tam ľudia surfujú. Ja mám rada malé deti, je strašne pekné vidieť, ako sú tam pohybovo nadané. Hrajú sa na doskách, skáču vo vlnách. Ja som to neskúšala, mne by sa určite niečo stalo. Mám také obdobie, že sa mi stávajú zaujímavé veci. Takže som to sledovala len z lehátka. "
Ako Koukalová
Zaujímavé veci? To znie ako jedna z historiek slávnej biatlonovej pretekárky Gabriely Koukalovej, ktorá zabúda paličky na štarte alebo berie kolegom lyže.
"Otvárala som dvere od auta a bol z toho ľahší otras mozgu," vysvetľuje svoj neuveriteľný zážitok Havlíčková.
"Jednoducho som mala plné ruky, otvorila som si dvere hranou dverí. Buchla som sa do hlavy, potom som začala omdlievať, ale ustála som to. Druhý deň mi bolo strašne zle, bola som unavená. Nikam som s tým nešla, ale keď som to hovorila mojej doktorke, tak povedala: To bol asi ľahký otras mozgu, teraz by si nemala nič robiť. Ale nebolo to nič vážne..."
Aj na Kapverdách zažila nádejná lyžiarka dobrodružnú historku. "Zaútočila na mňa svorka psov," opisuje. Ale inak si pobyt na slnečnom raji nemohla vynachváliť. Aj preto, že sa jej páčil životný prístup domorodcov, ktorí do sveta vysielajú svoje heslo No stress.
"Stačí im ku šťastiu oveľa menej," hovorí Havlíčková. "Sú radi, že majú čo jesť. Starajú sa o seba, je tam rodinné puto. Nikto vám tam neublíži. Teda, až na tú svorku psov. Ale za to oni nemohli."
