V jeho životnej úlohe ho však ešte len uvidíte - stal sa totiž Alexandrom Dubčekom v historickej dráme Dubček, ktorá práve prichádza do kín.
Je rola Dubčeka vašou životnou?
Určite. Bola to špecifická práca na postave, ktorú väčšina národa pozná. Bolo to niečo iné, než som robil predtým.
Zrejme ste si o danej dobe veľa naštudovali. Zistili ste niečo, čo vás prekvapilo?
Bolo toho veľa. (smiech) Keď som sa dozvedel, že by som mal túto rolu hrať, bol som prekvapený. So starým otcom som mal veľmi dobrý vzťah, rodičia boli rozvedení a on mi bol ako tatko. No a starý otec miloval Dubčeka a až ako dospelý som sa od mamy dozvedel, že kedysi pracoval v jednej firme s Dubčekovým otcom. Mama však bola v tom čase učiteľkou a ku mne sa tieto informácie dlho nedostali. Chcela si chrániť vlastnú prácu aj mňa. Keď som dostal možnosť zahrať si v tomto filme, povedal som si: Vidíš to, starý otec!
Aký vzťah ste si pred nakrúcaním stihli k Dubčekovi vybudovať?
Bolo to veľmi zaujímavé, akoby som ten vzťah k nemu niekoľkokrát musel prehodnocovať. O tej legende, ktorá tu hrala veľkú rolu aj počas Nežnej revolúcie a nasledujúcich rokov, som zistil, že podpísala pendrekový zákon a podobne. Následne som sa snažil pochopiť, prečo tak konal. Či to bol komunista, jeden z tých, ktorí nemajú pevnú chrbticu, alebo sa snažil neuhnúť. Mohol emigrovať, a nespravil tak. Jednoducho ostal a chcel si to tu odtrpieť s tými ľuďmi, ktorí trpeli jeho pričinením.
