Ide o významný objav, ktorý môže priniesť nové pochopenie tejto najstaršej civilizácie sveta, informovala v utorok agentúra DPA. Sumeri sa usadili v Mezopotámii, ležiacej prevažne na území dnešného Iraku, pred viac než 6000 rokmi. V tejto "kolíske civilizácií" vynašli písmo, koleso, pluh, zavlažovanie, rozdelenie dňa na 24 hodín alebo prvé mestské štáty.
Šéfovia vedeckej expedície, Licia Romanová a Franco D'Agostino z univerzity La Sapienza v Ríme, uviedli, že v púštnej lokalite približne sedem kilometrov južne od mesta Násirija objavili zvyšky jedného z prístavov starovekých Sumerov. "Je to najstarší prístav, aký bol dosiaľ v Iraku odkrytý, keďže jediné zvyšky prístavu, ktoré sa skúmali, ležia v neďalekom sumerskom centre Ur, sú však o 2000 rokov mladšie," uviedli vedci vo vyhlásení.
Základňa odkrytého prístaviska s dĺžkou 130 metrov a šírkou 40 metrov má kapacitu deviatich olympijských bazénov a mohla slúžiť aj ako gigantický rezervoár na vodu alebo ako bezpečnostná nádrž pri povodniach. Nález zároveň naznačuje, že sumerské mestské štáty zostali spojené s deltou riek Tigris a Eufrat omnoho dlhšie, než sa doteraz predpokladalo, uviedol telefonicky D'Agostino pre DPA.
Objavenie prístaviska by mohlo archeológom pomôcť aj pri objasňovaní veľkej klimatickej zmeny, ku ktorej došlo okolo roku 2200 pred naším letopočtom. Všeobecne sa totiž predpokladá, že táto zmena spôsobila v Mezopotámii rozsiahle sucho, čo následne viedlo k zániku sumerskej civilizácie.
