Práve to môže znamenať štiepenie Mosta, keďźe viacerí poslanci tvrdili, že závery z republikovej rady boli jasne dané a nie je isté, že budú podporovať koalíciu a vláda ich bude musieť zháňať inde.
Podobná situácia už nastala za vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa k nemu podivne pripojili niektorí zástupcovia Mečiarovho HZDS. Fico, ako vtedajší líder opozície, dokonca vyhlásil, že jeden takýto hlas stál 15 miliónov korún (500-tisíc eur). „Buď budú predčasné voľby, alebo my zvalíme vládu,“ vyjadril sa jednoznačne predseda poslaneckého klubu Gábor Gál ešte pred Bugárovým stanoviskom o zostávaní vo vláde.
Naopak, poslanci za Most, ktorí do klubu prešli zo Siete po voľbách 2016, otočili od záverov republikovej rady prakticky hneď po jej konci. Líder frakcie Andrej Hrnčiar hovoril, že v hre je stále aj zásadná rekonštrukcia vlády. Bugár sa rovnako po parlamente v posledných dňoch premával so záhadným úsmevom, ktorý naznačoval, že sa bude snažiť vyhnúť predčasným voľbám.
Sám Danko bol počas rokovaní zdržanlivý. „Predsedníctvo strany ma zaviazalo rokovať o predčasných voľbách, ale až vtedy, ak dôjde k pádu vlády, resp. jej nefunkčnosti, prípadne k nefunkčnosti koalície. Preto sú akékoľvek úvahy o stanovení termínu nových volieb nateraz predčasné,“ vyhlásil Danko. Premiér Robert Fico (53) napokon oznámil, že prezidentovi Andrejovi Kiskovi ponúkol svoju demisiu.
Pre Denník N po vyhlásení koalície povedal poslanec MostaPeter Kresák, že zostávajú v koalícii. „Je to dohoda, ktorá verím, že prispeje k upokojeniu situácie,“ povedal. Otázny je však postoj ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá nemusí s novým postojom strany súhlasiť.
