Teória Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru, sa stala základom poznania fungovania sveta. To všetko dokázal napriek tomu, že trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS) a väčšinu života bol ochrnutý a pripútaný na vozík. S touto závažnou chorobou, ktorou trpí napríklad aj futbalista Marián Čišovský, prežil neuveriteľných 55 rokov. Hawking zomrel pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge.
Chceli mať z neho lekára. Zbožné prianie rodičov Stephena Hawkinga ale nepadlo na úrodnú pôdu. Zlákal ho svet čísel a nových vesmírnych objavov. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxford a neskôr pokračoval na Cambridgeskej univerzite, kde získal titul z kozmológie. Už počas týchto štúdií, pár dní pred jeho prvou svadbou, sa však dozvedel nádejný vedec najhoršiu správu jeho života. Lekári mu diagnostikovali amyotroficku laterálnú sklerózu (ALS) a predpovedali mu maximálne tri roky života. „Moje vyhliadky sa znížili na nulu, keď som mal 21 rokov. Všetko odvtedy bol bonus,“ povedal štyri desaťročia po krutej diagnóze. Nakoniec žil o 52 rokov dlhšie, ako mu predpovedali.
Postupne strácal schopnosť používať ruky, nohy a hlas a na sklonku života bol takmer úplne paralyzovaný. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal Stephen pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného „Equalizer“ a „EZKeys“, ktoré mu dovoľovali rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač a knihy, prehliadať internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len počítačom dá. Tiež umožňovali ovládať dvere, svetlá a výťahy v jeho dome a kancelárii pomocou rádiového vysielača. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor, pretože v roku 1985 podstúpil tracheotómiu po silnom zápale pľúc.
Nikdy sa však nevzdával, napriek tomu, že bol zástancom eutanázie. „Obeť by mala mať právo ukončiť život, ak chce. Myslím si však, že ukončenie života by bolo chybou. Akýkoľvek zlý môže život byť, vždy je niečo, čo môžete robiť, v čom môžete uspieť. Pokiaľ je život, je aj nádej,“ vyhlásil v roku 2006.
Najväčšie Hawkingove objavy
Ani obrovské zdravotné problémy mu nezabránili urobiť objavy, ktoré otvorili ľudstvu dvere vesmíru. V roku 1971 matematicky vysvetlil teóriu Veľkého tresku, ktorá vychádza zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa následne vytvorili prvotné čierne diery.
Vedec vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt je známy ako Hawkingovo žiarenie. Po prvýkrát sa matematicky Hawkingovi, ktorý pôsobil 30 rokov na Cambridgeskej univerzite, podarilo spojiť gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1983 prišiel s dôkazmi, že vesmír je konečný.
Čo je amyotrofická laterálna skleróza?
Ide o progresívne, smrteľné, neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktorého výsledkom je degenerácia a strata buniek centrálnej nervovej sústavy. Mozog nakoniec nie je schopný ovládať väčšinu svalov a pacient zostáva paralyzovaný pri zachovaní psychických a mentálnych schopností.
