Po 150 rokoch zopakoval výpravu ruského objaviteľa: Stopy praprapradeda hľadal u lovcov lebiek

Nikolaj Miklucho-Maklaj bol v roku 1871 mladý 25-ročný ruský vedec. Absolvoval 10-mesačnú únavnú plavbu z Petrohradu a vylodil sa na severovýchodnom pobreží Novej Guiney. Ostrov obývali obávané kmene kanibalov a lovcov lebiek. Nikolaj bol vôbec prvým bielym mužom, ktorého stretli.

 

Neskončil však ako ich ďalšia trofej. Nechcel ich totiž kolonizovať, ale bližšie spoznať. „Moja bezbrannosť bola mojím bezpečím,“ napísal neskôr. Proti Papuáncom neprejavil žiadne známky agresie, preto ho nechali žiť aj oni. Strávil s nimi tri roky a žil ich jednoduchým spôsobom života. Pil vodu z potoka a jedol najmä vegetariánsku stravu. Pred jeho príchodom nevedeli miestni ani sami založiť oheň.

Po svojom odchode sa usadil v Austrálii, kde sa oženil s dcérou premiéra štátu Nový Južný Wales. Bol jedným z prvých antropológov a nasledovníkov Charlesa Darwina. V roku 1881 však podľahol rakovine mozgu vo veku 41 rokov. Na Novej Guinei zanechal navždy svoju stopu - oblasť, v ktorej pôsobil, sa volá Maclayovo pobrežie.

Prešlo takmer 150 rokov a jeho praprapravnuk Nickolay Miklouho-Maclay sa vydal po jeho stopách. Naspäť sa tiež vybral loďou z Petrohradu a navštívil rovnaké kmene ako kedysi jeho predok. Život je tam modernejší, ale staré zvyky pretrvávajú. Kmene napríklad uchovávajú múmie svojich šamanov, aby mohli komunikovať so svetom mŕtvych.