Starým ľuďom sa snaží dávať to, čo im v živote najviac chýba - čas, lásku a pozornosť. Trávi s nimi chvíle, ktoré sú pre nich nezabudnuteľné, či už idú do prírody na hríby, do múzea, cukrárne, alebo len tak sedia a klábosia.
Nápad vznikol v lete 2016 pri varení guláša s osamelým dedkom Tiborom, ktorý bol veľmi dobrým kamarátom jej babky. „Adoptovaný dedko Tibor mi bol priam ako vlastný dedko celé dva roky, rada som sa s ním rozprávala o živote. Týždeň po stretnutí pri guláši odišiel navždy vo veku 76 rokov. A vo mne skrslo odhodlanie urobiť pre seniorov niečo veľké, čo im bude príjemné všetkým a natrvalo,“ opisuje Janka.
Podporu mala u svojej babky Anky. Najskôr išlo o jej kamarátky a prvé návštevy robila spolu s vnučkou. „Seniori doslova ožili, často od nich počúvam vetu: „Len tu buď so mnou“. Najviac im chýba prítomnosť iného človeka. Keď ich nemôžem navštíviť, tak si telefonujeme, často aj celé hodiny,“ hovorí Janka. Spolu s ňou sa na túto dráhu dala aj kamarátka Nika Mokráňová, ktorá je gestorkou projektu.
„Funguje to doslova samo, bez nejakej organizácie. Dohodneme sa s babičkami či deduškovcami na návšteve, telefonátoch a navštevujem ich,“ objasňuje systém Janka. „Niekedy len tak pijeme kávu, inokedy sa zídeme aj s inými seniormi a rozprávajú mi pútavé príbehy z minulosti. Alebo sa ideme prejsť niekam, kde ešte neboli, alebo na miesta im blízke z minulosti,“ vysvetľuje profi vnučka. Stáva sa, že požiadavky starkých bývajú aj špecifické. „S 82-ročným Milanom sme boli pozrieť výstavku na tému Partizáni a obec v obci Miezgovce. Chcel zaspomínať na svoje detské časy na konci 2. svetovej vojny. Jeho veľké emócie sa preniesli aj na mňa,“ usmieva sa Janka.
Rada spomína aj na vydarený deň krásy. „Zorganizovala som dve kamarátky kozmetičky, ktoré sa babkám venovali celé doobedie a skrášľovali ich,“ vraví Janka s tým, že všetko zatiaľ robia dobrovoľnícky. „Síce máme občianske združenie, z toho sa však vyžiť nedá. Preto musím aj pracovať a priateľ mi stráži voľný čas, aby som vedela aj relaxovať,“ uzatvára.
