V škole chovajú desiatky dravcov od tých najmenších až po supa či orly. Žiaci sa starajú aj o zranené dravce. Naposledy sa im podarilo pomôcť jastrabovi krahulcovi. Vyliečeného vtáka potom vypustili do voľnej prírody. „Bol u nás asi 5 dní a bol v nedobrej kondícii. Je citlivý na zlomeniny a vnútorné poranenia,“ hovorí riaditeľ školy Pavol Michal, podľa ktorého sa stáva, že ho ľudia nájdu v prírode, lebo žije v blízkosti ľudských obydlí.
Najčastejšie im ľudia nosia zranené dravce počas voľných dní, keď nepracujú kompetentní štátni úradníci. Škola následne o náleze informuje Štátnu ochranu prírody SR, správu CHKO Štiavnické vrchy. „Najčastejšie ide práve o jastraba krahulca, sokola myšiara, sovy lesné, ale stáva sa, že nájdu v prírode aj zraneného sokola sťahovavého či orla skalného, ale to sú výnimočné prípady,“ dodáva riaditeľ.
Pascou sú preňho sklo a ploty
Jastrab krahulec loví iba vtáky, a keď loví, zameriava sa iba na svoju korisť. „Nevníma nič iné. Preto sa mu často stáva osudným práve to, čo teraz tomuto, ktorý bol u nás. A to, že narazí do skla či plota. Napríklad, že vrabec alebo sýkorka preletí okom v plote, ale tento dravec je natoľko veľký, že tam narazí a potom buď uhynie, je poranený, ale v lepšom prípade, ako teraz sa vie vyliečiť a vypustiť do prírody,“ vysvetľuje Pavol Michal.
Jastrab krahulec
Dravý vták z čeľade jastrabovité hniezdi v Palearktíde od severozápadnej Afriky až po Japonsko, od polárneho kruhu až po Himaláje. Je veľký ako hrdlička záhradná, meria 28 – 38 cm, rozpätie krídel dosahuje 60 – 75 cm. Samec je asi o štvrtinu menší ako samica. Počas letu sa poznáva podľa širokých krídel, ich rýchle údery strieda s krátkym plachtením (na rozdiel od sokola myšiara), počas letu nikdy netrepotá na mieste.
