Vždy hral úprimnú hru, niekedy až priveľmi. V knihe Herec je vždy na očiach napríklad vyhlásil: „Keby si ma nevšimli českí filmári, na Slovensku by som skončil ako treťotriedny estrádny umelec.“ Presne podľa hesla, že doma nikto nie je prorokom. To musia najprv človeka oceniť v zahraničí alebo musí zomrieť, aby si ho všimli. Aké pravdivé...
„Ako desaťročný som dostal reumatickú horúčku. Injekcie spôsobili, že sa mi zmenil metabolizmus. Dovtedy som bol najštíhlejší v triede. Po návrate z liečenia som bol ako sud, a to mi ostalo.“
„Nešiel som študovať herectvo preto, aby som sa stal hviezdou rôznych
šouprogramov, ako sa to prihodilo viacerým generáciám neskôr.“
„Divadlo na korze bolo maličké, javisko bolo vzdialené meter od divákov. Keď som hral vyzutý, musel som si predtým dobre poumývať nohy. V malom divadle treba pestovať hygienu.“
„Na smutný pohľad som ja špecialista. Viem sa dívať veľmi smutne.“
„Zlo má vždy protihráča.“
„Ak ti kolega po predstavení povie, že si bol úžasný, skvelý, sugestívny, musíš sa nad sebou zamyslieť. Ale ak mlčí a len sa tak díva, vtedy vieš, že si bol dobrý.“
„Narodil som sa 28. októbra 1944 na výročie vzniku Československej republiky. Ako chlapca ma fascinovalo, že na moje narodeniny viseli všade štátne zástavy, nešlo sa do školy, húkali sirény. Aj preto mám silný vzťah k dnes už bývalému Československu.“
„Nedá sa robiť dobré divadlo, keď si v partii všetci vyznávajú lásku.“
„Slovenský rozhlas vysielal v sobotu verneovky. S nadšením som to počúval a myslel som si, že keď ma prijmú na herectvo, dostanem sa do balóna, do ponorky, na ostrov... Strašne som bol sklamaný, keď som prišiel raz do rozhlasu a videl som, že more znázorňuje jeden pán, ktorý robí vlny v lavóre mokrou handrou. “
„Chcel by som zomrieť v Čechách. Prišlo by mi na pohreb viac ľudí.“
„Viem, akým hercom by som chcel byť. Takým, aby sa diváci vždy držali stoličiek. Keď hrám komédiu, nech sa ich držia, aby z nich nepopadali od smiechu, a keď hrám drámu, nech sa ich držia od strachu a napätia.“
„Kamaráti ma mali za také čudo. Sú tri rody: mužský, ženský a stredný. Ja som bol ten stredný. To čudo. Malé, guľaté...“
„Rád rečním. Preto mám rád balkóny na domoch. Nepotrebujem k tomu publikum.“
„Slováci si v nedeľu oblečú čierne šaty a bielu košeľu a idú do kostola. Ale v každodennom živote sa to neprejavuje.“
