Ľudia v postkomunistických krajinách sú nespokojnejší

Najnespokojnejší sú pritom Bulhari a Gruzínci. Česi, Litovčania a Uzbeci sa blížia k "západným" hodnotám spokojnosti, Slováci sú spokojní o niečo menej. Vyplýva to z analýzy profesora Princetonskej univerzity Angusa Deatona, vypracovanej na základe výskumu agentúry Gallup v 132 krajinách sveta.

Deaton sa vo výskume venoval vzťahu medzi hrubým domácim produktom (HDP) krajiny prepočítaným na obyvateľa a úrovňou spokojnosti obyvateľstva. Údaje z celého sveta potvrdzujú, že vyšší HDP vedie k vyššej spokojnosti obyvateľov. Deaton však zistil, že obyvatelia krajín bývalého východného bloku sú pri porovnateľnej úrovni HDP často nespokojnejší než obyvatelia krajín mimo bývalého východného bloku. A hoci autor správy upozorňuje, že ekonomické dáta z niektorých postkomunistických krajín môžu byť nadhodnotené, podľa neho výsledky výskumu dokazujú, že v skupine najrýchlejšie rastúcich ekonomík dochádza k paradoxnému javu, keď zvyšovanie HDP nevedie k rastu spokojnosti obyvateľov.

Osobitne nespokojní sú v postkomunistických krajinách starší ľudia. Nadpriemerne vysokú úroveň nespokojnosti vykazujú obyvatelia Maďarska vo veku nad 65 rokov. Za hlavnú príčinu tohto generačného rozdielu označuje správa skutočnosť, že starší ľudia utrpeli v dôsledku prechodu na nový režim najviac sociálnych škôd. Ich nespokojnosť vyplýva aj zo strachu, že sa kvôli pokročilému veku nedožijú budúcich pozitív nového režimu.

Okrem nespokojnosti so životom trápi obyvateľov postkomunistických krajín aj nespokojnosť s vlastným zdravím, a to takisto najmä v skupinách starších ľudí. A hoci v niektorých krajinách došlo v rokoch 1990 až 2005 aj k poklesu priemerného veku dožitia, podľa autora treba za nespokojnosťou vidieť najmä faktory spojené so zdravotným systémom a jeho fungovaním v týchto krajinách.

V závere správa uvádza, že vyhliadky verejnosti vo východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze podliehajú silnému vplyvu skúseností zo zmeny režimu počas posledných 20 rokov. Tieto krajiny zažili podľa vedca unikátnu sociálnu traumu, ktorá dodnes ovplyvňuje vnímanie ich okolia a nového ekonomického a sociálneho systému.