Rodina strelca Jána, ktorý je zodpovedný za masaker v hurbanovskej herni, chystá pohreb. Okrem žiaľu sa musia vysporiadať s faktom, že ich člen rodiny sa stal katom druhých. Jeho skutok si nevedia vysvetliť a veľmi sa preň trápia. „Chcel by som odkázať Dávidovej a Nikolinej rodine, že ma to veľmi mrzí. Netuším, čo sa mohlo stať,“ ťažko dostáva zo seba slová Peter. Svojho otca poznal úplne inak. „On nebol taký, bol to normálny chlap, dobrý a slušný človek. Tak si ho chcem zapamätať,“ pokračuje. Jeho slová potvrdzuje každý, kto Jána pozná. Za pravdu mu dáva aj manželka Milada. „Svokor bol taký vtipkár, nevieme sa s tým zmieriť. Ja som navyše aj Nikolina sesternica, vôbec to neviem pochopiť,“ len ťažko sa jej derú slová z úst. Ján len prednedávnom prišiel o manželku. „Veľmi ťažko znášal smrť matky, či sa v tej herni niekto dotkol práve tejto témy, je ťažko povedať. To vedia len tí, čo tam boli. Ja tiež milujem manželku a keby na ňu niekto niečo zlé povedal, neviem, ako by som reagoval. Nič to však neospravedlňuje,“ uzavrie strelcov syn Peter. Ani on, ani jeho žena nevedia ospravedlniť, čo sa stalo. Majú pocit, akoby išlo o dve odlišné osoby.
Chcel zabiť Nikol
Masaker akoby zázrakom prežila iba čašníčka Nikol, podľa jej slov išiel Ján práve po nej. Ján sa so zbraňami, ktoré ako poľovník držal legálne, vrátil do baru, odkiaľ ho vyhodili. Namieril zbraň proti Nikol a strelil jej do hrudníka. Jej priateľ Dávid sa vrhol na pomoc svojej láske. Ján mu strelil do nohy a Dávid sa pokúšal ísť zavolať pomoc, Ján ho však pred barom dohonil a strelil mu do hlavy. Potom sa vrátil dnu a zbraň si dal do úst a vystrelil.
ČO BOLA POSLEDNÁ KVAPKA?
Robert Máthé, psychológ, súdny znalec
- Zdá sa, že prelomovým bodom bola práve smrť jeho manželky, s ktorou sa nedokázal vysporiadať. Aj v tejto súvislosti môže byť v hre mnoho faktorov, ktoré mohli viesť k neustálemu hromadeniu vnútorného napätia, ktoré nedokázal vhodným spôsobom odviesť. Že čo bolo tým posledným podnetom, či povestnou poslednou kvapkou, ktorá spustila jeho prejavy extrémnej agresie, sa možno dozvieme až s odstupom času, keď vyjdú najavo jeho rôzne vzťahy s okolím a spôsoby jeho zmýšľania. Nemožno však vylúčiť, že sa v posledných dňoch pred týmto hrozným skutkom mohol správať zvláštne, resp. inak ako bolo jeho okolie zvyknuté... V prípade takéhoto skutku nemožno vylúčiť ani chorobne motivované konanie.
