Adventný veniec so štyrmi sviecami sa dá kúpiť, alebo si ho môžete aj sami vyrobiť. Lenže viete, ako vlastne táto tradícia vznikla? Od prvého decembra nedočkavo počítame dni do Štedrého večera. Deti otvárajú okienko po okienku na čokoládovom adventnom kalendári, každú nedeľu postupne zapaľujeme jednu sviečku na sviatočne vyzdobenom adventnom venci.
Symbol príchodu
Slovo advent je odvodené od latinského slova adventus, ktoré znamená príchod. Symbolizuje príchod a narodenie Ježiša v Betleheme, ktorý je „svetlom sveta“. Práve v čase adventu si každý deň pripomíname blížiace sa Vianoce. Jedným zo symbolov je aj okrúhly adventný veniec, na ktorom sa nachádzajú štyri sviečky, predstavujúce štyri adventné nedele. Po prvý raz sa takýto veniec rozhorel pred viac ako 170 rokmi v Nemecku.
Pri vzniku tohto vianočného symbolu stál protestantský teológ a učiteľ Johann Hinrich Wichern (* 1808 – † 1881), ktorý pochádzal z prístavného mesta Hamburg. Bol najstarším zo siedmich detí, a keď mal Johann 15 rokov, zomrel mu otec a on sám sa musel postarať o mamu a mladších súrodencov. Vyštudoval teológiu v Berlíne, aby sa mohol stať pastorom. Mladého muža veľmi hnevali vtedajšie pomery a bol rozhorčený neschopnosťou cirkvi a štátu postarať sa o chudobných. Pomoc tým najbiednejším a deťom si nakoniec zvolil za svoje životné poslanie.
Drsný dom
Keď sa Johann po štúdiu vrátil domov do Hamburgu, venoval sa misionárstvu a učil v nedeľnej škole. Ako 25-ročný založil v starom sedliackom dome domov Rauhe Haus na záchranu zanedbaných a ťažko vychovávateľných detí. Síce názov domu v preklade znamená Drsný dom, no s názvom nemal nič spoločné.
Nebol pracovným domovom a ani polepšovňou. Wichern si zakladal na tom, aby v domove deti vyrastali v rodinných podmienkach a dostali aj náležité vzdelanie a žili duchovným životom. Na vyučovanie prizval študovaných pedagógov, ale aj remeselníkov, ktorí deti priúčali remeslu, aby sa v živote mohli uplatniť.
Novátorský pastor tak nastavil základy moderného sociálneho vzdelávania. Deti, ktoré vyrástli a vyštudovali v jeho domove, sa stali jeho nasledovníkmi a „bratmi“. Ďalej šírili po Nemecku jeho myšlienky a zakladali cirkevné školy. Univerzita aplikovaných vied učí dodnes Wichernove myšlienky o vzdelávaní pre profesionálnych pomocníkov. Práve v Hamburgu stojí tiež Wichernova najväčšia evanjelická škola.
Pre nedočkavcov
No a čo má teda spoločné tento dobrodinec s adventným vencom? Tak ako v našich rodinách, tak aj v jeho domove sa deti nevedeli dočkať Štedrého večera. Dennodenne sa svojho učiteľa vypytovali, kedy budú Vianoce. A tak v roku 1939 skrsla Wichernovi v hlave myšlienka, že deťom čakanie na Ježiška spríjemní a vymyslel im adventný veniec. Nebol to však veniec, aký poznáme dnes. Prvý veniec vyrobil z kolesa od voza, na ktorý pripevnil 19 malých a 4 veľké sviečky.
Malé sviečky symbolizovali všedné dni a veľké zase adventné nedele. Koleso na lanách zavesili na strop, aby naň videli všetky deti v učebni. Jeho vynález sa uchytil a rýchlo sa rozšíril po Nemecku a neskôr sa dostal do celého sveta. Dnes nám oveľa menší adventný veniec zdobia už iba 4 sviečky a nevisí nám zo stropu, ale máme ho na stole, kde nám naplno zažiari aj počas štedrovečernej večere.
Pyramída z jabĺk
Lenže aj veniec, ktorý vymyslel pastor Wichern, má svojho ľudového predchodcu - Paradeisl. Svojou konštrukciou pripomína pyramídu, nie tradičný okrúhly veniec. Jeho výroba nebola veľmi zložitá. Sú to vlastne štyri väčšie červené jabĺčka pospájané drevenými paličkami, ktoré sa farebne pomaľovali a na jabĺčka sa umiestnili tri červené a jedna ružová sviečka. Prvá sviečka sa zapaľovala červená a nazývala sa svieca prorokov na počesť prorokov, ktorí zvestovali narodenie Ježiša Krista.
Druhá červená sviečka bola betlehemská a symbolizovala Kristove jasle. Ružová sviečka pastierska sa zapálila na tretiu adventnú nedeľu. Ružová je symbolom radosti, lebo táto nedeľa sa nazýva Gaudete (z latinského radosť). A štvrtá červená svieca sa nazýva anjelská a predstavuje pokoj a mier. Paradeisl sa nevešal na stenu, ale bol položený na podnose obložený vianočným pečivom a orieškami.
