Slovensko za Českou republikou (ČR) stále napríklad zaostáva z hľadiska výšky čistej mzdy, ale aj pri porovnaní mediánovej ročnej mzdy. Pri porovnaní priemernej mzdy v národnom hospodárstve štatisticky jednoznačne vychádza lepšie Česko. A to napriek tomu, že kurz koruny bol vďaka intervenciám Českej národnej banky umelo oslabený. Avšak podľa analytikov, iba samotné porovnanie priemerných platov nestačí.
Priemer totiž nič nehovorí o skutočnej štruktúre zárobkov a skôr reflektuje vysoko nadpriemerné zárobky niektorých sektorov, ako by odrážal typickú situáciu. "Bližšie realite je mzdový medián. Je to zárobok, ktorý dostáva väčšina pracujúcej populácie. Je bližší realite ako priemer. Z porovnania mediánovej ročnej mzdy vychádza znovu lepšie Česko. V prepočte na mesačnú mzdu je skóre 653 eur v prípade ČR a 579 eur v prípade SR," priblížil hlavný analytik TopForexu Peter Bukov.
Ešte bližšie ukazuje realitu porovnanie čistých miezd, čiže koľko zostane zamestnancovi po zaplatení odvodov a daní. Čistá mzda v Česku veľmi rýchlo rástla v rokoch 2001 až 2008, pričom až kríza a následne devalvácia koruny tento vývoj podľa Bukova skomplikovali. Mzdy, ktoré sa rekordne rýchlo vyšvihli hore, stagnovali resp. klesali. Slovensko je presne opačný príklad.
"Nárast nie je ani zďaleka taký strmý, ale odolnosť voči výkyvom je vysoká. Zaujímavé pritom je, že obe krajiny sú exportne orientované a po kríze v roku 2008 čísla exportu išli podobne dole. S krízou sa z hľadiska platov lepšie vyrovnalo Slovensko. Nič to však nemení na fakte, že aj v čistej mzde za ČR stále Slovensko zaostáva," tvrdí Bukov.
Najobjektívnejším parametrom, ako porovnať životnú úroveň a príjmový status ľudí, je porovnanie v parite kúpnej sily. To znamená, že príjem sa prepočíta cez priemerné ceny typických výdavkov pre rodinu a ukazuje, koľko si toho môže človek za hodinovú mzdu v danej krajine dovoliť. "Slovensko aj v tomto parametri ťahá za kratší koniec. ČR výrazne narástla najmä v posledných dvoch rokoch, na Slovensku paritu ťahá dole práve medián, t.j. veľké percento slabšie zarábajúcich ľudí," uviedol Bukov.
Medzeru medzi silou ekonomiky a úrovňou odmeňovania odhaľuje aj podiel hrubého domáceho produktu na platoch. Hoci tento údaj nezohľadňuje daňovo-odvodové zaťaženie firiem, pomerne jasne ukazuje realitu. Kým priemer EÚ sa pohybuje na 38 %, v Nemecku dosahuje 42 %, v Česku 32 % a na Slovensku len 30 %.
"Z celého porovnania je zrejmé, že v Česku sa zarába viac. Ak aj úroveň slovenských platov prekonala tú českú, stalo sa tak zhodou okolností s pomocou umelo držaného slabšieho kurzu koruny voči euru. Takisto rastové údaje ukazujú, že ČR zatiaľ zostane jednoznačne silnejším lákadlom najmä pre mladých Slovákov," konštatuje Bukov. Podľa neho mladých do susednej krajiny láka najmä kvalitnejšie vzdelávanie a lepšie kariérne príležitosti. "Kým sa všetky tieto parametre nezmenia, pravdepodobne nebudeme svedkami zmiernenia trendu odchodu do zahraničia," dodáva Bukov.
