"Zámer vybudovať plynovod Nord Stream 2 nie je podľa nášho názoru v súlade s cieľmi Energetickej únie požadujúcimi diverzifikáciu prepravných trás, dodávateľov a zdrojov. A v tomto duchu sa aj veľmi transparentne správame. Navrhovaný plynovod nepredstavuje ani nový zdroj dodávok plynu do EÚ, ani nového dodávateľa. Nás principiálne zaujíma, či projekt Nord Stream 2 zodpovedá, alebo nezodpovedá kritériám Energetickej únie, na ktorých sme sa dohodli v rámci EÚ," povedal.
Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty EÚ, prešlo podľa Fica v poslednom období vážnou, turbulentnou diskusiou o budúcej podobe energetického mixu, ktorý sa na úkor tradičných energetických zdrojov v podobe uhoľných elektrární, jadra a vodnej elektriny prudko zmenil nástupom obnoviteľných solárnych zdrojov, zdrojov biomasy, masívnych zatepľovaní, regulácie časových odberov a rozvojom mikrozdrojov.
"Súčasná znižujúca sa spotreba domácností o takmer 8 % a firiem oproti nárastu HDP o polovicu svedčí o tom, že sa Slovensko plne prihlásilo k lokálnym, ale aj ku globálnym cieľom EÚ. Zároveň však v časoch, keď niektorí globálni hráči aj napriek ich medzinárodným záväzkom v istej miere flexibilne pristupujú k cieľom tzv. zelenej ekonomiky, nedá mi nevyzvať k istej sebareflexívnej obozretnosti k súčasným cieľom Energetickej únie, najmä v súvislosti s ich uplatňovaním v priemysle," priblížil predseda vlády SR.
"Preklenovanie úlohy fosílnych palív a vyvíjanie neprimeraného tlaku na znižovanie emisií v európskom oceliarskom a automobilovom priemysle produkujúcom viac ako 20 miliónov áut ročne príliš rýchlou, takpovediac revolučnou cestou, nás konfrontuje s potenciálnym znižovaním úrovne pridanej hodnoty tohto sektora v EÚ, s ktorým nemôžeme a nesmieme súhlasiť," poznamenal.
Aj napriek tomu, že sa EÚ stala jedným z lídrov vo vývoji riešení pre zvyšovanie efektivity v spotrebe energií, tempo, akým pristupuje k zelenej energetike, je podľa Fica otázkou globálnej konkurencieschopnosti jej vlastnej výroby v oblastiach automobilového a elektrotechnického priemyslu, strojárstva a hlavne mimoriadne energeticky náročného hutníctva a oceliarstva.
"Preto by som rád zdôraznil, že v dekarbonizačnom úsilí našej krajiny, ale aj v otázkach energetickej bezpečnosti má svoje opodstatnené miesto jadrová energetika," dodal premiér.
